4. septembra 2026 by sa 120 rokov dožil Alexander Moyzes – skladateľ a pedagóg patriaci medzi kľúčové osobnosti našej hudobnej histórie 20. storočia. Pri príležitosti tohto jubilejného výročia si aj Rádio Devín hudbou i slovom pripomenie autora vo viacerých reláciách.
V rannom Prelúdiu o 6:30 zaznejú diela Cesta op. 19, Jarná voda op. 34 a Duettini pre husle a klavír.
Ars musica o 10:00 prinesie zostrih reprezentatívneho rozhovoru Vladimíra Godára a Ivana Martona o tvorbe, osobnosti aj aktuálnom odkaze Alexandra Moyzesa a nechá znieť symfonickú tvorbu autora.
Zo stánky pedagogickej sa na Moyzesa pozrieme Hudobnou mozaikou o 16:00 s témou „Moyzesovi absolventi“. Vyberiem si v nej 6 autorských mien - 6 imaginárnych spolužiakov z Moyzesovej kompozičnej triedy (Hrušovský, Kardoš, Sixta, Hatrík, Breiner, Holoubek). Pristavíme sa pri každom z nich dielom z času štúdia, či absolvovania u Alexandra Moyzesa a budeme môcť sami zvážiť aký balans nachádzali medzi vlastnou invenciou a existenciálne ostražitou rukou svojho pedagóga.
Večerný koncert k 120. výročiu narodenia Alexandra Moyzesa v relácii Koncertné Rádio Devín o 19:00 bude patriť žánrovo rôznorodému fokusu na paletu kompozičných charakteristík autora. Cez desaťročia tvorivej činnosti Moyzesa nás prevedú Sonáta pre klavír e mol bazírujúca na dielach mladosti, krehké ľudové Trávnice, poetický vokálny cyklus V jeseni, expresívny Husľový koncert, posledné Sláčikové kvarteto č.4 a veľkolepá i koncentrovaná Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče.
"Veľkosť Moyzesovho nadania, jeho profesionálne skladateľské školenie a jeho rozsiahla pedagogická činnosť (jeho žiakmi boli L. Holoubek, Š. Jurovský, D. Kardoš, A. Očenáš, T. Frešo, I. Hrušovský, L. Burlas, I. Parík, J. Sixta, J. Hatrík, I. Konečný, I. Bázlik, B. Hronec, V. Kovář, V. Patejdl, P. Breiner, a N. Donátová) ho postavili do úlohy zakladateľskej osobnosti modernej slovenskej hudobnej kultúry (popri E. Suchoňovi a J. Cikkerovi). Vo fáze umeleckého dozrievania bol pre neho rozhodujúci vplyv neskororomanticko a impresionisticky orientovanej českej moderny, predovšetkým V. Nováka. V 20. a 30. rokoch experimentoval pod vplyvom Parížskej šestky a I. Stravinského na ploche menších útvarov s antiromantickými, „civilnými“ postupmi (Vest-pocket suita) a prvkami džezu (Divertimento, Jazzová sonáta, Fox etuda). Paralelne s týmto smerom, ktorý čoskoro opustil, však komponoval už i rozsiahlejšie diela (Symfónia č. 1 a č. 2), kde v rámci tradičných foriem výstavby pracoval so silne chromatickým tónovým materiálom, ktorý podľa vzoru V. Nováka rozširoval o sublimované elementy slovenskej ľudovej hudby (najmä jej staršej, modálnej vrstvy). Pre jeho osobitý hudobný štýl, ktorý sa v celom priebehu jeho tvorivého života najplnšie prejavoval v jeho symfonickej a komornej tvorbe, je príznačná majstrovská tematická práca, ktorá zakladá rozmanito riešenú, ale vždy konzistentnú a pútavú teleologickú výstavbu veľkých hudobných plôch, pričom v cyklických skladbách hudobné témy často necháva prechádzať z jednej časti do druhej. Pokiaľ ide o výraz, sú pre Moyzesa, podobne ako pre D. Šostakoviča, príznačné dve polohy: epická šírka spojená s rozvíjaním mohutných gradácií a existenciálne hlboká, nezriedka bolestná meditácia (napr. v Largu Symfónie č. 7, venovanej pamiatke skladateľovej dcéry). Výraznou spoločnou črtou oboch polôh je objektivizujúca mužnosť, ktorá dodáva presvedčivosť i pátosu Moyzesových symfónií. V poslednom tvorivom období sa v jeho hudbe v zvýšenej miere uplatnili archaizujúce prvky v spojení s klasickou čistotou a prehľadnosťou hudobnej architektúry (Partita na poctu majstra Pavla z Levoče). Jeho rozsiahla folkloristická tvorba siaha od prostých úprav ľudových piesní cez kompozície pre folklórne súbory (najmä SĽUK a Lúčnicu) až k orchestrálnym suitám s folklórnou inšpiráciou a koloritom (Váh; Tance z Pohronia; Tance z Gemera), pričom obzvlášť majstrovsky v nej rozvinul predovšetkým poetiku slovenských zbojníckych a lúčnych piesní."
(ZVARA, Vladimír: Alexander Moyzes. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 198 – 199.)
