14. december | 18:00 | A4 Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
PROGRAM
Bonsai garden 18:00 – 19:30 krátke experimentálne videá
Koncert 20:00 – 21:30
THE DREAMS AT NIGHT (premiéra)
hudba Juraj Ďuriš, video Jakub Pišek
IMAGO SONORIS: SCHODY DO NEBA
Hrajú: Rasťo Andris, Jori Josiphson, Ján Boleslav Kladivo, Slávo Krekovič, Michal Lichý, Peter Machajdík, Rudolf Pepucha, Jakub Pišek, Robert Rudolf, Lukáš Sigmund, Braňo Špaček, Barbora Tomášková, Matúš Wiedermann, Martin Žúži a iní…
ZVUK, KTORÝ INŠPIRUJE
Experimentálne Štúdio Bratislava (1965-2025)
Písal sa rok 1987. Návšteva francúzskeho skladateľa Oliviera Messiaena tu u nás v Bratislave.
Povedal niečo, s čím nemusíme až tak súhlasiť.
Čo je to tá elektroakustická hudba? Je to hudba iná? Popiera staré princípy? Vydeľuje sa zo súčasnosti či hudby samotnej? Úprimne si myslím, že nie. Elektroakustická hudba je tendencia. Nie je to zjavenie. Je to prirodzený odraz vývoja tohoto sveta, ktorý žijeme. Je zrkadlom expresie nových technológií, ktoré nás prekvapili úplne nepripravených...
Z priestoru prichádza viac podnetov, ako ich reflexií. S týmto si nevieme akosi poradiť - toto je choroba súčasnosti, ktorú musíme prekonať. Poďme sa bližšie pozrieť na túto tendenciu. Zjavujú sa nové techológie, ktoré spätne menia svoje prostredie v ktorom vznikajú. Je to neuveriteľne vzrušujúce. Zažívame a objavujeme súvislosti, ktoré nám boli skryté. Jednou z nich je aj táto už spomínaná expresia nových technológií v oblasti zvukovej tvorby. Dobre sme počuli. Ešte raz - Expresia nových technológií pohla vyznamne ľudstvo vpred.
1. júl 1965. Začína pracovať Experimentálne štúdio Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho vznik je prirodzenou reflexiou aktivít novej skladateľskej generácie. Nejaké skúsenosti s touto hudbou tu už boli. Po naštartovaní podobnej aktivity v televízii (1961), sa Experimentálne štúdio aktívne prihlásilo k svetovej tvorbe elektroakustickej hudby cieleným dramaturgickým plánom.
Televízia nemala nikdy dobrý vzťah ku zvuku. (Asi to platí aj dnes). Potvrdilo sa až neskôr, že rozhlas je tou správnou pôdou pre umenie zvuku. Musím pripomenúť, že išlo predovšetkým o nezlomnú aktivitu tvorcov, ktorí veľmi chceli, aby takéto niečo existovalo. Nie inštitúcia sama. Tak vzniklo kamenné divadlo na realizácie novej hudby, ktorú nazývame elektroakustická hudba, alebo aj inak INÁ HUDBA.
60 rokov je dlhý čas a Experimentálne štúdio ako centrum tvorby a prezentácie, prešlo svojim vývojom a transformáciami. Jednou z nich je, že sa realizácie tejto hudby rozšírili na tvorbu hudby pre rohlasové hry a film. Neskôr na realizácie a kompletné projekty zvukovej tvorby. Ako napríklad rozhlasové hry, štylizovaný folklór špeciále efekty pre vysialanie.
Sú hodnoty tradičné a hodnoty skutočné. My hľadači, snoriči niečoho Iného sme komunita, ktorá žije dlhé desaťročia v akomsi gete. Tvoríme, hľadáme, snoríme a stále Tej väčšine vysvetľujeme, že skutočné hodnoty sú aj v hľadaní nových ciest, po ktorých pôjdú aj ostatní. Žiť v takomto gete je zábavné. Najsmutnejšie je, keď vás zradí vlastné prostredie. Prežili sme socializmus, ale kapitalizmus nám ukázal svoju pravú tvár. Nezáujem o hodnoty. No nič. Musíme sa z toho dostať ako dobre cvičená Geto-Komunita.
Naša slovenská tradícia začala na zlome 50 - 60 rokov. Dnes si pripomíname 60 rokov kontinuálnej tvorby troch generácií slovenských umelcov zvuku. Takto sme položili základ umenia zvuku (sonicART) u nás.
Citát Ivana Paríka o avantgarde ako obrazu a svedectva danej doby.
„ZMYSEL AVANTGARDY TKVIE V TOM, ŽE MÁ AMBÍCIU STAŤ SA TRADÍCIOU“
My len dodávame: Stalo sa!
autor: Juraj Ďuriš
