Recenzia: Cate Shortland - Lore

Recenzia: Cate Shortland - Lore

Súčasťou prehliadky Projekt 100 je i film austrálskej režisérky Cate Shortland – Lore. Práve o ňom hovorí filmová recenzia publicistu Róberta Pospiša v popoludní na Devíne.

Pomalosť. Pojem, ktorý sa z dnešnej kinematografie nekompromisne vytráca. Súčasný divák potrebuje rýchly strih. Scény, ktoré sa valia ako nezastaviteľná rieka už nie sú iba doménou akčných filmov. Odnaučili sme sa byť sústredení. Aj dramatický príbeh musí odsýpať. Filmári sa prispôsobili. Príbehy, ktoré by si zaslúžili veľkorysú minutáž stláčajú často na polovicu. Len aby sa divák ani na malú chvíľu nenudil. Žijeme v dobe tisícov emocionálnych zážitkov za hodinu. Dobré veci sa ale vždy vracajú do módy. Režiséri začali opäť nakrúcať poetické filmy s minimom dialógov. Patrí k nim aj austrálska filmárka Cate Shortland. Jej meno domácemu divákovi veľa nepovie. Režisérkiným prvým medzinárodným filmom je totiž aktuálna novinka Lore. Austrálčanka, ktorá sa rozhodla nakrútiť príbeh strastiplnej cesty dcéry nacistov v povojnovom Nemecku. Nie, Shortland v prípade oceňovaného titulu nestrieľala do tmy. Téme dospievajúceho dievčaťa na úteku sa venovala už vo filme Salto do života z roku 2004. Lore však režisérku posunula do vyššej ligy súčasnej kinematografie. Za všetko hovorí fakt, že zastupuje Austráliu v boji o tohtoročného Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Mladá nacistka, krajina plná smrti a neodhadnuteľný záver príbehu. Ak nájdete odvahu odnesiete si z kina viac ako unavené oči a príjemne pretrávený čas. Skúsenosť, ktorá prežije záverečné titulky.

Lore je obyčajné dospievajúce dievča. Má rada svojich súrodencov a obdivuje rodičov, oddaných nacistov. Ich ideológia je pre ňu samozrejmá a nespochybniteľná. Fotografia milovaného vodcu visí takmer v každej izbe priestranného domu. „Blíži sa konečné víťazstvo,“ tvrdí dcéra matke, ktorá pochopila, že vojna je prehraná. Hitler je mŕtvy a rodičia s deťmi musia opustiť svoje veľkorysé sídlo. Mramorovú podlahu strieda drevená v malej chatke na úpätí hory. Takto sa hrdinovia neskrývajú. Božie mlyny domleli a Loreini rodičia sú odvedení do zajatia. „To nie je väzenia, ale tábor. Väzenie je pre zločincov,“ povie matka na odchode dcére, ktorá práve stratila detstvo. Spolu so štyrmi mladšími súrodencami vyráža na dlhu cestu po povojnovom Nemecku. Dom starej mamy, symbol bezpečia, je vzdialený 900 kilometrov. Zamknuté dvere, strach, všadeprítomná agresia a smrť. Lore pomaly zisťuje, že svet, do ktorého ju zamkli jej rodičia, nebol skutočný. Stačí jej na to jedna fotografia z koncentračného tábora. Vyziabnuté telá nahádzané na veľkej kope. Vodcova tvár sa začne pomaly strácať. Pomaly. Režisérka Cate Shortland nerobí z príbehu svojej hrdinky cirkus. Bez slova prebehne aj Loreino stretnutie s mladým židovským utečencom. Aj Thomas sa stratil v povojnovom chaose. Kto to vlastne je? Prečo sleduje Lore a jej súrodencov? Tieto otázky si nekladie iba divák ale aj samotná hlavná postava. Shortland nedovolí svojim postavám utiecť z pekla bez toho, aby v ňom niečo nestratili. Hudba Maxa Richtera je vždy za ich chrbtami. Dobrý skladateľ nemusí vytŕčať. Richter ním je, a aj preto splynul s kamerou Adama Arkapawa. Táto cesta nekončí v zelenom údoli, ani v útulnom mestskom byte. Je ťažká ako blato, cez ktoré sa musia brodiť štyri malé deti a ich sestra. Na jej konci už nie je dieťaťom, ani oddanou fašistkou. Vojnu totiž neprehrávajú iba vojaci.

Cate Shortland nie je milosrdná režisérka. Jej talent nestojí na diváckej priazni ani na vizuálnom zážitku. Je ním schopnosť rozprávať príbehy, o ktorých sa nerozpráva. Lore prichádza do našich kín v čase, keď sa premieta aj československý film Colette. Aj on rozpráva o hrôzach Druhej svetovej vojny. Ibaže z inej strany. Kombinácia týchto dvoch titulov dokáže nepoznačenému divákovi spôsobiť menší šok. Zároveň ale potvrdzuje, že nad históriou jednoducho nemôžeme mávnuť rukou. Z duelu Colette-Lore vychádza víťazne film režisérky Cate Shortland. Surová vízia povojnového Nemecka sa totiž nespolieha len na silnú predlohu. Výborné herecké výkony, hudba, kamera, autentické lokácie, ale najmä originálny prístup k téme robia z Lore jednu z najvýraznejších drám sezóny. Nebude vás šetriť a napriek tomu neponúka kategorické odpovede. Tie sú totiž to posledné, na čom súrodencom na úteku záleží. Najdôležitejšia je vôľa prežiť. Prežiť a nezblázniť sa z krvavých stien, zvuku guľometov a vlastného tieňa. O tom, či sa to Lore podarilo nebudete po odchode z kina pochybovať. Odpoveď má totiž hlavná hrdinka ukrytú vo svojom pohľade.   

Robert Pospiš 

  

 



Rádio Devín

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame