Slovenský hraný film nemá u domáceho publika dobré renomé. Nezáujem je horší ako zlá kritika. Posmešné narážky potenciálnych divákov stratia váhu po jednoduchej otázke: „Kedy si bol naposledy v kine na slovenskom filme?.“ Nasleduje dlhé ticho a spomienky na skutočne poctivé tituly typu Pelíšky alebo Pupendo. To, že majú viac ako desať rokov a patrili našim severným susedom nie je dôležité. Výsledok je jednoznačný, Slováci nechodia na slovenské filmy. Označenie najočakávanejší slovenský film roka preto môže pôsobiť prinajmenšom absurdne. Kandidát režiséra Jonaša Karáseka ním však naozaj je. Atraktívny trailer, originálny vizuál, dobrá promo kampaň a odvážna titulná pieseň. Kandidát má všetko, na čom pohorí väčšina domácej filmovej tvorby. Nehrá sa na serióznu drámu ani politický thriller. Priorita Karáskovho debutu je absolútne jasná. Prilákať Slovákov na slovenský film.
Kandidát má všetky predpoklady na úspech. V hre je ale aj niečo navyše. Snaží sa dokázať, že domáci komerčný titul môže fungovať aj bez pubertálneho scenára, sídliskového hip-hopu a komickej romantiky. Jonáš Karásek nie je Guy Ritchie a Marek Majeský nie je Jason Statham. Vyriešené. Ak chcete Kandidátovi vyčítať vykrádanie osvedčených postupov západnej kinematografie, budete mať pravdu. O čom to ale svedčí? Odsúdiť ďalší slovenský film iba kvôli snahe o atraktívny vizuál? Áno presne taký, aký majú jeho zahraničné vzory. Kandidát nie je slovenskou filmovou revolúciou, iba sa snaží o niečo nové. Ak chcete vidieť príbeh s hlbokým posolstvom, vyberte sa radšej do inej kinosály. Cynický thriller, taký prívlastok vymysleli Kandidátovi jeho tvorcovia. Ak neviete, čo si pod týmto označením máte predstaviť, múdrejší nebudete ani po záverečných titulkoch. Počas dvoch hodín si neužijete ani sekundu akcie a o strhujúco vypointovanom scenári sa dá hovoriť iba s prižmúrením oboch očí. Prečo ale od nového slovenského filmu s dobrou kampaňou čakať tak veľa? Kandidát nechce spasiť domácu kinematografiu, na to musí divák myslieť pred tým ako začne vynášať tvrdé rozsudky. Na sociálnu analýzu našej spoločnosti tu sú iné, bohužiaľ mizerne navštevované, domáce tituly. Kandidát chce predovšetkým baviť. Aj táto odvážna úloha môže vyvolávať v našich končinách znepokojenie. Mimoriadne trápnych a nevkusných komédií sa tu už totiž urodilo priveľa. Jonáš Karásek sa pohybuje na tenkom lade, ale aspoň sa netopí. Hlavným hrdinom scenáru Maroša Hečka a Michala Havrana je riaditeľ reklamnej agentúry. Sebaistý, bohatý a nesympatický Adam Lambert. Človek, ktorý má všetko a napriek tomu nie je šťastný. Nepomáhajú ženy ani alkohol. Lambert žije pre výzvy. Reklamná kampaň pre prakticky neznámeho prezidentského kandidáta šesťdesiat dní pred voľbami je iba ďalšou z nich. Ak k tomu ale pridáte stávku o celý majetok na svete je potenciál na divokú jazdu. Podivuhodné postavičky, odpočúvanie, korupcia a politický osud krajiny. Jonáš Karásek sa snaží držať všetko pokope, no občas za každú cenu. Efektné vizuálne pasáže ale nedokážu prekryť príbeh, ktorému na konci doslova dochádza dych. Napriek tomu víťazia pozitíva. Výborná kamera, obstojné herecké výkony a slovenská hudba. Áno aj nová. Z Kandidáta cítiť, že je filmom spriaznenej komunity. Tej, ktorá má rada štýlovú elektroniku, Rádio FM a Bratislavu. Nemusíte byť jej fanúšikom, aby ste pochopili, že lepší thriller u nás ešte nikto nenakrútil. Kandidát je možno jednooký medzi slepými, ale to na jeho zásluhe nič nemení. Divácky atraktívny film, za ktorý sa nemusíme hanbiť. To je na režisérsky debut viac ako slušný úspech.
Jonáš Karásek nakrúca reklamy, Maroš Hečko je riaditeľom Rádia FM a Michal Havran šéfredaktorom serveru JeToTak.sk . Už fakt, že túto trojicu spojil dlhometrážny film je obdivuhodný. Ich spoločnému dielu môžete vyčítať zbytočne dlhú minutáž, nepresvedčivých nehercov a uťahané finále. Po odchode z kinosály však tentokrát nejde o hlboké zamyslenie alebo znepokojenie nad situáciou v našej spoločnosti. Vulgárne vtipy, výsmech politickej scény a túžba po veľkých peniazoch. Áno, aj toto patrí k našej krajine rovnako ako chudoba a beznádej. Lepšieho kandidáta na najzábavnejší slovenský film roka nenájdete.
Róbert Pospiš
