Ostře sledované vlaky, Rozmarné léto, Skřivánci na niti, Vesničko má středisková. Nadčasové filmové klenoty, ktoré spája meno Jiří Menzel. Tento krát pôjde o kontroverznú komédiu Donšajni.
Jiří Menzel, režisér s jedinečnou poetikou, talent od boha, charizmatický rozprávač. Meno, ktoré dlhé roky symbolizovalo to najlepšie z československého filmu. Áno, aj slovenský divák má Menzela zakódovaného ako garanta silného umeleckého zážitku. Z hercov dokázal spraviť ikony, predlohy Bohumila Hrabala povýšil na kult a ani po sedemdesiatke nestratil nič zo svojho šarmu. Na poličke mu okrem Oscara za Ostře sledované vlaky stoja desiatky ďalších filmových cien. Označenie legenda strieborného plátna mu sedí lepšie ako dobre ušitý oblek. Jiří Menzel rozumie filmu, pozná jeho pravidlá a nikdy nenakrútil vyslovene zlý film. Až doteraz. Novinka Donšajni je epickou prehrou osobnosti, ktorá si ju jednoducho nezaslúžila.
Keď začiatkom mesiaca americká Akadémia filmových umení a vied zatrhla oscarovú nomináciu výborného Horiaceho kra Agnieszky Holland, zostala česká verejnosť aj média v šoku. Mimoriadne vydarená dráma bola totiž najprv uvedená v televízií a až následne v kinách. Absurdné vyradenie favorita našich západných susedov však malo ešte trpkejšiu dohru. Namiesto Horiace kra bola na Oscara v kategórií najlepší zahraničný film nominovaná práve Menzelova novinka Donšajni. „Tento rok je tam rekordný počet iných titulov, ktoré pochopiteľne nepoznám. Ale Donšajni je ľahká komédia, žiadny významný trhák pre veľkú súťaž,“ povedal na margo nominácie sám režisér. Označenie “ľahká komédia“ však v tomto prípade nie je namieste. Ak patríte k tým, ktorých do kina zláka meno slávneho filmára zrejme zažijete šok a s veľkou pravdepodobnosťou aj znechutenie. Menzelova novinka by totiž pokojne mohla bojovať o titul “najhorší český film roka“. Konkurovať mu môžu iba Babovřesky roztopašného Zdenka Trošky. Paradoxné je, že Menzelov paškvil pripomína práve tvorbu tohto ostrieľaného znalca ľudovej zábavy. Čo viedlo oscarového režiséra k nakrúteniu gýčového polomuzikálu so scenárom, za ktorý by sa hanbili aj tvorcovia našich najsledovanejších seriálov? Bola to túžba po komerčnom úspechu, alebo nevydarený pokus o vtip? Vyberá si primitívna televízna zábava svoju daň už aj u filmárov, ktorí patria do zlatého fondu? Odchod z kinosály nie je v prípade Donšajni prejavom kultúrnej neslušnosti. Je to jediná možnosť ako si zanechať pozitívnu mienku o režisérovi, ktorý bez preháňania písal filmové dejiny. Príbeh operného režiséra z malého českého mestečka by ste si s Jiřím Menzelom nespojili ani keby vás k tomu nútilo sto filmových distributérov. Donšajni nie je milá komédia s láskavou atmosférou, ale prvotriedna dedinská veselohra amatérskeho divadla. Hlášky napísané na táckach od piva, štipka erotiky a k tomu Mozartova opera Don Giovanni. Ako sa do tejto spoločnosti dostal Jiří Menzel je otázkou pre odborníkov na psychické zdravie. Aby toho nebolo málo, je český režisér aj autorom scenára a námetu. Autor tejto recenzie si niekoľko dní pred osudnou návštevou projekcie Donšajni pozrel po rokoch Menzelove Ostře sledované vlaky. To iba posilnilo jeho zdesenie z filmu, ktorý si zaslúži sobotné popoludnie na druhom kanáli komerčnej televízie. Vítek nemá rád operu a napriek tomu ju už roky režíruje. Vítek má rad ženy, presnejšie sopranistky s pôsobivým poprsím. Veľa toho nenahovorí a ak aj niečo povie, tak väčšinou do vetra. Vítek býva v peknej vile a má škaredé auto, ktoré mu navyše ukradnú. Kto a prečo to nie je dôležité. Hlavné je, že vďaka tomu Vítek narazí na Markétku. Ani Markétka nemá rada operu, pretože kedysi milovala operného speváka. Ten ju opustil pred štyridsiatimi rokmi a už nikdy sa neozval. Do malého mestečka sa však bezcitný donjuan, čiže donšajni, vracia kvôli premiére opery Don Giovanni. Začína sa nekonečný kolotoč ošúchaných vtipov, sexuálnych narážok a v najhoršom príde aj na potkýnanie. V uspokojivo naplnenej sále počuť smiech. Diváci sa bavia a ak by bol prítomný režisér, možno by mu aj zatlieskali. Autor recenzie prežil najhorší filmový zážitok roka. Ak by nemusel film dopozerať až do konca, odišiel by s prvým hudobným vystúpením. Vy nemusíte.
Na všetkom zlom sa dá nájsť niečo dobré. Cynik by povedal, že v prípade Donšajni ide o záverečné titulky. Jiří Menzel nakrútil štvrté pokračovanie Kameňáku namiesto Zdenka Trošky. Desivé je, že kontroverzný český režisér s obľubou v nevkuse by to možno zvládol lepšie.