Recenzia: Post Tenebras Lux mexického filmára Carlosa Reygadasa

Recenzia: Post Tenebras Lux mexického filmára Carlosa Reygadasa

Za kontroverzný film Post Tenebras Lux získal mexický filmár Carlos Reygadas cenu za najlepšiu réžiu filmového festivalu v Cannes.

Je v tom niečo magické. Dve hodiny sedieť v tme a pozerať na veľké biele plátno. Nerozprávame, pozeráme sa pred seba a čakáme. Čakáme na zážitok. V rukách ho skrýva režisér a je len na ňom, aké číslo nám predvedie. Ukáže nám starý, ale pôsobivý trik? Donúti nás zostať v nemom úžase, alebo nás unudí banálnym vystúpením? Film to je dobrodružstvo. Dobrodružstvo z nepoznaného. Kto sa tomu bráni, nič nezažije. Mexický režisér Carlos Reygadas patrí k najlepším iluzionistom súčasnej kinematografie. Jeho filmy nepripomínajú nič, čo by ste už niekde videli a preto si zaslúžili označenie “kontroverzné“. Za novinku Post Tenebras Lux si Reygadas zaslúžil cenu pre najlepšieho režiséra na filmovom festivale v Cannes. Oprávnene.

Neškodných filmov bude vždy väčšina. Nezasiahnu vás, ale splnia svoj účel. Carlos Reygadas sa o tuctové príbehy nikdy nezaujímal. Divák je pre neho viac ako pasívny pozorovateľ pohyblivých obrázkov. Ak si chce z filmu niečo odniesť, musí sa snažiť.

V prípade Post Tenebras Lux zašiel Reygadas ešte ďalej. Na to, aby ste pochopili jeho mimoriadne osobnú výpoveď nemusíte byť pseudointelektuál, ani znalec dejín kinematografie. Stačí trpezlivosť, otvorená myseľ a zmysel pre hru. Nič nie je náhoda, nič nefunguje samé za seba, nič nie je zbytočné. Veľkolepé myšlienky dokáže zničiť patetické spracovanie. Tomu sa mexický režisér dokázal vyhnúť aj napriek štedrej minutáži. Neznámi herci, absencia hudby a jednoznačných dialógov. Pre niekoho dostatok dôvodov, prečo sa veľkým oblúkom vyhnúť kinosále. Tí, ktorí sa však nechajú zlákať, odídu zasiahnutí. Svetlo po temnote, to je šifra, ktorú skrýva latinský názov Reygadasovho eposu. Napriek tomu, že začína ako komorný príbeh obyčajného manželského páru, dokáže povedať viac ako veľkovýpravná sonda do života jednej generácie. Diabol sa skrýva v detaile. Aj on našiel v Reygadasovom príbehu svoje miesto. Absurdné, zbytočné a samoúčelné. Tak komentovali niektoré scény pobúrení diváci aj kritika. Rozumieme ale naozaj všetkému, čo nám život prináša? To je otázka, na ktorú hľadá odpoveď toto filmové lyrické putovanie životom jednej rodiny. Každá cesta má aj temné zákutia. Carlos Reygadas sa ich nikdy nebál. Sex, násilie a bolesť však používa ako prostriedky rozprávania. Do hlavných úloh obsadil vlastné deti, film sa nakrúcal v jeho rodnom dome a autorský scenár napísal na základe skutočných zážitkov zo svojho okolia. „To ako tento pár prežíva svoj život sa vôbec nepodobá tomu, ako ho prežívam ja,“ odpovedal na otázku, či je Post Tenebras Lux autobiografickou výpoveďou. Možno hovoril pravdu a možno zo strachu zaklamal. To ale nie je dôležité. Posolstvo tentokrát vytvára divák, nie režisér. Výjavy, sny, spomienky, cestovanie v čase. Mnohí sa pokúšali o podobne veľkolepé podobenstvo a zlyhali. Zabudli totiž na obyčajného človeka. Carlos Reygadas ho postavil do prvej línie. Surovo a bez možnosti na únik. Aj vďaka tomu dokázal na krátky moment zachytiť svetlo, ktoré prichádza po temnote.

Emócie môžu byť výsledkom vykalkulovanej snahy režiséra. Časom sa však premenia na obyčajný sentiment. Post Tenebras Lux o neho nestojí. Dvojhodinový sled výjavov funguje ako živý organizmus. S čím prichádzate do kinosály? Pýta sa potichu Carlos Reygadas. Aká je vaša temnota? Veríte v svetlo, ktoré príde po nej? To nie sú obyčajné ani banálne otázky. Ak máte odvahu odpovedať, vyberte sa do kina. Podobný rozhovor s filmovým plátnom sa totiž nezažíva každý deň. Ani rok.

Róbert Pospiš, filmový publicista

Rádio Devín

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame