Filmové hranice sa nebúrajú ľahko. To vďaka nim má Európska kinematografia hneď niekoľko odtieňov. Jazyk, štýl rozprávania, režisérsky prístup, zmysel pre humor. Každá krajina pristupuje k filmovému príbehu po svojom. Veľkú úlohu samozrejme zohrávajú peniaze. Ešte stále vytvárajú priepasť medzi filmami s výborným scenárom a tými s nákladnou výpravou. Ak chce československý režisér nakrútiť európsky titul s medzinárodným obsadením, majstrovskou kamerou a atraktívnym vizuálom, musí rátať s behom na dlhé trate. Viktor Tauš sa ho nezľakol. Mal na to totiž dobrý dôvod. Novinka Klauni je jeho srdcovým projektom. A tie sa vždy oplatí vidieť na veľkom plátne.
Takto má vyzerať skutočný európsky film - tvrdili napätí diváci po skončení atraktívnej ukážky. Tauš ju namiešal majstrovsky. Traja klauni, tri herecké osobnosti. Kaiser, Lábus, Flamand. Ak k tomu pridáte podmanivú hudbu, originálne zábery a efektnú výpravu, dostanete favorita na československý film roku. Nestalo sa. Napriek tomu do našich kín prichádza pozoruhodný príbeh, ktorý otvára novú kapitolu domácej kinematografie. Na svedomí ju má koprodukcia Česko, Fínsko, Luxembursko a Slovensko. Vďaka nej funguje vizuálna stránka Klaunov na výbornú. Masky, kostýmy, prepracované prostredie a fantázia sa spojili do jedného celku, ktorému mohol ublížiť jedine slabý scenár. Ostrieľaný Petr Jarchovský na ňom podľa slov režiséra pracoval dva roky. Ani finálna desiata verzia však nedokázala utiahnuť vyrovnanú partiu s nápaditým spracovaním. Finálne hodnotenie ale vždy stojí na divákovi. Ak bude v Klaunoch hľadať krásu, nájde ju. Max, Oskar a Viktor tvorili legendárnu trojicu Busters. Ich vystúpenia predstavovali v komunistickom Československu viac ako kvalitnú zábavu. Boli to ostrovy slobody. Aj preto ich publikum tak milovalo. Rozbehnutú kariéru troch komediantov nezastavil režim, ale Oskarova emigrácia. Zostali iba spomienky, hnev a nefarebné fotografie. Každý z troch klaunov si našiel vlastné šapito. Max sa s úspechom uchytil v zahraničí, Oskar pokračoval v hereckej kariére a Viktor režíroval alternatívne divadlo. Tri rôzne príbehy, troch rôznych osobností. Viktor Tauš ich chce prerozprávať v plnej kráse, so zmyslom pre detaily a žiarivú pointu. Režisérova snaha povedať všetko, ale originálne postavy skôr dusí. Emigrácia, rakovina, umelecká minulosť, osudová žena, návrat po rokoch, pomery v domácom divadle, pretrhnuté priateľstvo. O každej zo spomínaných tém by sa dal nakrútiť samostatný film. Viktor Tauš sa ich pokúsil napchať do jedného zmysluplného príbehu. Výsledkom nie je zlyhanie, ale ani triumf. A to je škoda. Klauni si ho totiž zaslúžili.
Dôležitú úlohu pri prípravách filmu zohral jeden z najuznávanejších českých mímov, Boris Hybner. To on inšpiroval Viktora Tauša k nakrúteniu sondy do života klaunov. Aj preto pôsobí koprodukčná novinka s medzinárodným obsadením tak úprimne. Z každého záberu cítiť snahu, ukázať divákovi viac. Ukázať mu niečo za oponou. Klauni nie sú filmom o trojici neposedných komediantov s neustálou potrebou po vtipkovaní. Nie, toto nie je typická česká komédia s roztomilým záverom. Oldřich Kaiser, Jiŕí Lábus a Didier Flamand dokázali svojim postavám vdýchnuť život. Každý z troch klaunov je však svetom samým o sebe. Aj preto nemohol Viktor Tauš nakrútiť príbeh s jednoznačnou pointou. Klauni nedávajú odpovede, nemapujú prípravy očakávaného predstavenia a dokonca nekončia vo vypredanej sále. O tom, že by si ju zaslúžili, nebudete po skončení filmu pochybovať. Stačí to ale na nezabudnuteľný film? Uvidíme.
Róbert Pospiš
