I v tomto roku je 21. marec nielen prvým jarným dňom, ale i Svetovým dňom bábkarstva. Každoročne významná osobnosť divadelného umenia oslovuje odbornú i širokú verejnosť, bábkarov i nebábkarov svojím posolstvom, cieľom ktorého je upriamiť pozornosť na bábkové divadlo a bábky.
Myšlienka vytvorenia Svetového dňa bábkarstva bola prerokovaná v roku 2000 účastníkmi 18. Kongresu UNIMA v Magdeburgu, oficiálny dátum, ktorým sa stal 21. marec, bol schválený v roku 2002 na zasadnutí Rady UNIMA v Atlante. Prvé medzinárodné posolstvo bolo zverejnené v roku 2003 v New Dillí v Indii. Odvtedy získali každoročné posolstvá veľkú popularitu a Svetový deň bábkarstva oslavujú v prvý jarný deň bábkari na celom svete.
Motto Svetového dňa bábkarstva divadla znie každý rok rovnako:
Buďme objavení!
Chceme byť poznaní!
Zúčastnime sa!
Hovorme o bábkach!
Tento deň je príležitosťou obrátiť pozornosť medzinárodných i domácich umeleckých spoločenstiev, inštitúcií a širokej verejnosti na bábky, ich kreativitu a tvorcov. Predstaveniam, ktoré budú odohrané v tento deň, by malo predchádzať čítanie priloženého medzinárodného posolstva, pripravené každoročne autoritou z oblasti umenia a kultúry. V tomto roku je autorkou posolstva Werewere-Liking Gnepo z Pobrežia Slonoviny.
Posolstvo: Werewere-Liking Gnepo
Vyrezaná hlava Pomaľovaná postava
Je to človek
Je to zviera
Alebo dokonca zelenina
zrodená z koreňov či mŕtvych listov
Je to nerast
vytvorený priamo z kopy kameňov alebo rudonosnej zeme
Alebo je to len pena alebo handry ...
Je alebo predstavuje niekoho milovaného, Predka alebo Anjela strážneho
Ale mohla by to byť aj prisľúbená socha, maska alebo bábika
Čo z toho robí bábku
je oživenie:
Nosíme masku alebo bábiku, trasieme skákacím panáčikom, oživujeme bábku ...
Môže to byť palička,
dáždnik, ruka alebo noha
Kým ju oživujeme,
vytvárame ilúziu, že žije vlastným životom, je osobnosťou, má charakter,
plán, cieľ, svoj vlastný osud
že žije život ako ktokoľvek iný
Život spojený so svojim animátorom, svojim Stvoriteľom: dialektický život,
niekedy dojímavý, častejšie komický a fantastický ...
Nemôžeme sa zamýšľať nad bábkami bez toho, aby sme premýšľali nad stvorením vo všeobecnosti Hlavne nad stvorením života A zvlášť nad stvorením živých bytostí, zdanlivo nezávislých,
ktorých závislosť alebo vzájomná závislosť ale často presahuje číre oživenie
Stáva sa čistou manipuláciou ...
Nemôžeme premýšľať o Stvoriteľovi a výsmechu, ktorý vyvoláva otravné otázky bez toho, aby nás opäť vysmievali: To čo je v očiach dieťaťa, ktoré je v každom z nás
A v každom našom divákovi To je to, čo nám pomáha uniknúť
zo zúfalstva a nemohúcnosti
čeliac neustále rastúcej
neznášanlivosti a násiliu.
Potrebujeme tento detský pohľad
aby sme uverili oživeným postavám
Týmto "Ndjundju" a "Kakamu", "Sogos Ba" a ich „Sogos Denw"
Niekedy tak jemným a atraktívnym, často tak divným a desivým, ktoré na jednej strane terorizujú či ohromujú
Na druhej strane, bez ohľadu na to, však úplne zaujmú
všetku našu pozornosť a ochotu
veriť v mágiu a všetky jej možnosti zmeniť svet a všetky jeho mravy
A prijímame bábky,
V tichosti im načúvame,
Obdivujeme ich tváre a ich ústa,
tú úžasnú imitáciu a znázornenie
našich spoločenských Bábok:
Politikov, Veriacich,
Mužov a Žien,
hlasov Moci a Biznisu
všetkých tak Mafiánskych,
tak strašne zvrátených
Bábky nás doháňajú k slzám, keď to všetko odhaľujú Bez cenzúry či bombardovania
Sú doma aj tu, v Afrike,
Sú tu a robia „Šašov",
Majú svoju vlastnú silu
Silu žiť a byť,
Sú darom, dedičstvom
A poznaním
z generácie na generáciu
Sú zasvätením
pred začatím hry
Sú umením epických časov
Tam, kde sa reč sleduje príliš pozorne, odteraz vyžadujú štíty
chrániace "vdovy a siroty", tieto impulzy vynálezcov a tvorcov ...
Ponúkajú slobodu, aby sme sa usilovali
o nepreskúmané vesmíry, v ktorých techniky stvorenia
a zvlášť oživenia súťažia
v rámci týchto globálnych manipulácií (genetických aj technologických)
Žiadajú svoj podiel na trhu,
rovnako ako dôstojné a čestné miesto zodpovedajúce ich zásluhám
Bábky Afriky
vstupujú na scénu
Odhaľujú svoj nevšedný príbeh
utkaný z krásy a tajomstva,
zo snov a zázrakov
Odkázané na zachovanie
čistého detstva
v predstavivosti ľudstva
A pri svetových oslavách bábkarského umenia v roku 2018 som obzvlášť pyšná a šťastná, že som bola vybraná, aby som priniesla Posolstvo UNIMA. Na počesť tejto umeleckej formy, ktorá stále neodhalila celé bohatstvo ľudského dedičstva. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia celého ľudstva. A modlím sa ku všetkým, ktorí mi zverili toto ušľachtilé poslanie, a ktorí majú moju úctu a vďačnosť.
Werewere-Liking Gnepo
Werewere-Liking Gnepo sa narodila 1. mája 1950 ako Eddy-Njock v kamerunskom Bondé. Od roku 1978 žije na Pobreží Slonoviny. Je autorkou približne tridsiatich vydaných kníh, od románov po dramatické texty, poviedok, esejí, kníh o umení či poézie. Od roku v1968 je tiež maliarkou, ktorá má na konte mnoho výstav po celom svete. Je dramaturgičkou, bábkarkou, divadelnou a televíznou herečkou. Je režisérkou mnohých divadelných predstavení, ktoré sú považované za africké opery a niektoré z nich boli na turné po celom svete. Je aj riaditeľkou divadelných festivalov a raperkou.
V rokoch 1979 až 1985 bola výskumníčkou tradičnej pedagogiky na univerzite v Abidjane (LENA). Zúčastnila sa "revolúcie" v rituálnom divadle a bola zakladateľkou umeleckej skupiny Ki-Yi Mbock. Vyvinula vzdelávací systém inšpirovaný africkými iniciačnými obradmi; v rámci tohto tréningu pôsobila ako "star awakener", teda hľadačka talentov. Táto úloha jej umožnila podporiť stovky mladých ľudí v problémových podmienkach, aby sa úspešne začlenili do spoločnosti ako lídri. Za to jej holandský princ Claus v roku 2000 udelil cenu "City Heroes". V roku 2001 založila Ki-Yi Pan-African Foundation for Youth Training in Cultural Creation and Development, kde pracuje doteraz. Obdržala niekoľko ocenení, napríklad francúzsku Arletty Award, belgickú René Praïle a cenu Fonlon Nichols Award Univerzity v Alberte. Je Rytierom umení a literatúry vo Francúzsku či nositeľkou vyznamenania "Za zásluhy" na Pobreží Slonoviny. V rokoch 1997 až 2003 bola členkou Rady francúzsky hovoriacich spoločenstiev. V roku 2005 získala cenu Noma a v roku 2007 sa stala nositeľkou ocenenia Kniha roka, okrem iného, aj za román "Amputed Memory". V súčasnosti je stálou členkou Akadémie vied a africkej a diasporickej africkej kultúry a umenia na Pobreží Slonoviny.
Foto/Zdroj: UNIMA
