V decembri vyšla kniha Od Esterházyho po Luník IX – Etnicky kódované miesta pamäti v lokálnom kontexte – ktorej autorkou je Klara Kohoutová, vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Klara v roku 2015 na Karlovej univerzite v Prahe absolvovala štúdium súčasných dejín a orálnej histórie, a práve na túto podstatu aj jej dnešnej práce najprv zaviedla reč redaktorka Ivana Jachymová. Zaujímalo ju, ako sa líši naša bežná predstava orálnej histórie – že ľudia rozprávajú a pre historika to môže byť cenné – od skutočnosti; od toho, čím orálna história naozaj je:
Od Esterházyho po Luník IX-1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Klara Kohoutová sa vo svojej knihe Od Esterházyho po Luník IX venuje niektorým z miest pamäti, ktoré sa spájajú s našimi dvoma najväčšími národnostnými menšinami – maďarskou a rómskou. Kým tá prvá je etablovaná pozoruhodne i v európskom kontexte, tú druhú ešte práca na svojom postavení čaká. A tak sa zatiaľ, napríklad, nevenuje toľko pozornosti rómskemu holokaustu, koľko by si zaslúžil. Kým v kapitole venovanej soche kráľa Štefana v Komárne je život síce miestami problematický, no dynamický proces, ktorého sledovanie vás ani na sekundu neprestane zaujímať; v kapitole o mieste v Dubnici nad Váhom, kde boli vo februári 1945 zavraždení dvadsiati šiesti Rómovia – život zamrzne a vy s ním. Tiež celkom zamrzí, že oproti českému prostrediu je naše oneskorenie za traktovaním tejto témy asi desaťročné. Rozhovor s Klarou Kohoutovou pokračuje:
Od Esterházyho po Luník IX-2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto/Zdroj: svusav
