Hostka naladená na Devín
30. januára si pripomíname nedožité 105. výročie narodenia slovenského dramatika, prozaika, scenáristu a filmového režiséra Leopolda Laholu. Narodil sa v Prešove a vyrastal na Orave, ako študent vychodil gymnáziu v Bratislave, kde sa neskôr sa prihlásil aj na Filozofickú fakultu UK. Počas druhej svetovej vojny musel pre svoj židovský pôvod ukončiť štúdium, po vypuknutí SNP sa zapojil do povstaleckých bojov, v ktorých bol ranený. Po vojne emigroval do Izeala, kde sa stal priekopníkom izraelskej kinematografie. Neskôr sa usídlil v NSR, kde naďalej písal divadelné hry, scenáre a režíroval. V 60. rokoch sa vrátil na Slovensko a spolupracoval napríklad aj na scenári k Bielikovmu filmu Vlčie diery.
V slovenskej dramatike a filme zaujíma zvláštne miesto. Aj preto, že mu bolo opakovane upierané. I dnes je stále viac menom v učebniciach a skriptách, než hraným autorom. Z jeho filmografie sa spomína najmä Sladký čas Kalimagdory, ktorý bol napokon jeho posledným dielom, o jeho exilovej tvorbe sa nevie u nás skoro nič. Výnimočnú možnosť ponúkol v roku 2002 filmový festival v Trenčianskych Tepliciach, a potom jedna z prehliadok izraelského filmu, ktoré o ňom uviedli celovečerný dokumentárny film. Sedeli sme v kine a dívali sa na izraelský film o slovenskom režisérovi. nenašiel sa zatiaľ nikto, kto by naozaj komplexne zmapoval a zdokumentoval Laholove diela vytvorené pre rôzne kinematografie a jeho život večného pútnika. Asi najviac Laholovu tvorbu naprieč literatúrou, drámou a filmom predstavuje kniha Posledná vec a iné (Kalligram, 2007). Zbierku uzatvára štúdia filmovej a literárnej teoretičky Jeleny Paštékovej Kádrový profil životnej energie. O jeho životných osudoch, priateľoch, filmoch a odkaze s ňou hovorila Mariana Jaremková:
RL 30.1.23 - Jelena Paštéková o Leopoldovi Laholovi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
