Vysielame 16.3. o 11:00
„Keď pochopíme zásluhy svätcov zapísané v knihe života a ich pamiatku u Pána na veky, treba pokladať za užitočné rozšíriť niečo v písomnej forme zo života a skutkov dobrých pre neskoršie pokolenie. Verne bojovali za Krista a za svoj boj boli slávnostne korunovaní. Ak sa staneme napodobňovateľmi ich úsilí, ako hovorí Pavol, budeme dedičmi Boha a spoludedičmi Krista." Skutky uhorských svätcov sú zaznamenané v stredovekých legendách - dlhý čas pre nás neprístupných najmä z ideologických dôvodov. Ale aj preto, že ich bolo treba preložiť z latinčiny. V roku 1997 vyšli vo vydavateľstve Rak v slovenskom preklade pod názvom Legendy stredovekého Slovenska. Rozsiahly výber sme uviedli vo vysielaní Slovenského rozhlasu v päťdielnom Čítaní na pokračovanie a rozprávala som sa o nich tiež s vydavateľom, historikom a publicistom dr.Pavlom Dvořákom, univ. prof. Richardom Marsinom a doc.Vincentom Sedlákom z Trnavskej univerzity. Leitmotívom nášho rozhovoru bola otázka, do akej miery môžu byť historickým prameňom. A to je tiež téma dnešnej relácie.
Slovo legenda pochádza z latinčiny a znamená to, čo sa odporúča čítať. V tomto prípade životopisy svätých. Naše najstaršie legendy Životy sv.Konštantína-Cyrila a Metoda z 9.storočia boli napísané podľa byzantských hagiografických vzorcov. Od 13.storočia európsku legendovú tvorbu ovplyvňovala Legenda aurea - Zlatá legenda Jakuba de Voragine. Protagonistom našich legiend okrem solúnskych bratov a sv. Svorada a Benedikta sú príslušníci arpádovskej dynastie: kráľ Štefan a Ladislav alebo ich deti: Štefanov syn Imrich, dcéra Ondreja II. Alžbeta, dcéra Bela IV. Margita a takisto biskup Gerard.
