Publius Cornelius Tacitus

Vysielame 18.5. o 11:00

„Úspechy aj prehry dávneho národa rímskeho zvečnili slávni spisovatelia, ani dobu Augustovu sa nevzpierali opísať vynikajúci duchovia, pokým ich neodstrašilo rozmáhajúce sa pätolízačstvo: obdobie Tiberiovo a Caligulovo, Claudiovo a Nerónovo, za ich života zo strachu podané skreslene, po ich smrti sa opisovalo s obnovenou nenávisťou. Preto mám v úmysle povedať niečo o Augustovi a jeho posledných chvíľach, potom o vláde Tiberiovej a ďalších udalostiach, bez hnevu a nadŕžania, lebo ich motívy sú mi ďaleké." Bez hnevu a nadŕžania, teda objektívne, nestranne - sine ira et studio - chcel písať svoje dejiny Tacitus. Či to tak naozaj bolo, či bol objektívny, budeme hovoriť dnes.
Publius Cornelius Tacitus žil v 1.storočí nášho letopočtu. Narodil sa za Neróna, bol svedkom Domiciánovej krutovlády a zomrel na začiatku panovania Hadriána. Za jeho života sa vystriedalo 10 vladárov. Bola to doba, v ktorej sa ani hádam nedalo nepísať dejiny. Tacitus sa na ne svedomito pripravoval. Vedeckou erudíciou sa priblížil k Tukydidovi a ešte stále sa pridŕžal analistickej metódy, to znamená, že opisoval udalosti rok po roku. Napriek tomu jeho dejiny nie sú nudné.