Relácia AUTOR NA DNES ponúka exkluzívny výber nielen pre literárnych odborníkov, ale aj pre milovníkov čítania. V nedeľu 23.2.o štvrť na jedenásť bude reč o Pavlovi Horovovi. Redaktor Róbert Šedivý oslovil kritika Milana Hamadu, aby poslucháčom priblížili tvorbu básnika, ktorý do literatúry vstupoval na začiatku 40.rokov a ktorý svoj tragický životný pocit prekonával láskou a súcitom. Nech už tieto slová znejú akokoľvek pateticky...
Pavol Horov
básnik, prekladateľ
* 25.05.1914 Bánovce nad Ondavou
† 29.09.1975 Bratislava
|
| |
| vzdelanie |
| |
|
1934 - 1935 učiteľská akadémia, Bratislava
1926 - 1934 gymnázium, Michalovce
1921 - 1926 ľudová škola, Bánovce nad Ondavou a Moravany
|
| |
| životopis |
| |
|
Ján Horov sa narodil v rodine maloroľníka. Publikovať začal v študentských časopisoch Lúč, Studentsky casopis a Svojeti. Od roku 1936 prispieval do Elánu a Slovenských smerov. Vo svojej tvorbe vychádzal z básnickej kultúry L. Novomeského, ale prijal aj niektoré postupy nadrealistickej tvorby. Básne obsahovali prírodné motívy, ale aj protesty proti vojne a fašistickému násiliu. Na vyjadrenie kritického postoja k vojne použil symboliku siahajúcu až do gréckej mytológie V období budovania socializmu spolu s ostatnými básnikmi pozdravil novú etapu spoločenského vývinu, a stvárňoval aj vnútorný svet človeka, jeho žiale a radosti.
Pokúšal sa aj o prózu. Počas vojnových rokov napísal román zo súčasnosti, z ktorého vyšli dve kapitoly v Slovenských pohľadoch. Majú črty jeho kritického prístupu k spoločensko-psychologickej realite. Okrem toho napísal rad fejtónov pre rozhlas a článkov pre tlač, v ktorých uplatnil svoje poetické skúsenosti.
Venoval sa prekladom poézie zo slovanských jazykov, a to z poľštiny (M. Jastrum, L. Staff), bulharčiny (E. Bagrjanova, B. Božilov), ruštiny. Preložil aj diela N. Hikmeta.
Pavol Horov, vlastným menom Pavol Horovčák, pri svojej tvorbe používal pseudonymy Ján Onda; Pavol Horov; Peha; Péhá; PeKa; P. H.; P. U. H.; P. U. Horov; Urban Čák; Urban Horov.
Pôsobenie:
1935 – 1938 učiteľ na ľudovej škole, Čaňa
1939 – 1944 učiteľ na meštianskej škole, Michalovce
1945 – 1948 vedúci slovesného odboru
1948 – 1951 riaditeľ Československého rozhlasu, Košice
1951 – 1952 šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1954 – 1963 riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1952 – 1954 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
1963 – 1964 pracovník Slovenského ústredia knižnej kultúry
1964 venoval sa iba literárnej práci
Ocenenia:
1964 zaslúžilý umelec
1973 národný umelec
1974 nositeľ Národnej ceny
1953 laureát štátnej ceny
1973 laureát štátnej ceny K. Gottwalda
1964 nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda I. st.
|
| |
|
tvorba
|
| |
|
Poézia:
1940 Zradné vody spodné
1942 Nioba matka naša
1944 Návraty
1947 Defilé
1952 Moje poludnie
1954 Slnce nad nami
1960 Vysoké letné nebe
1960 Balada o sne
1964 Baladická suita
1964 Šla tade žena
1964 Zemplínske variácie
1966 Koráby z Janova
1972 Ponorná rieka
1974 Večný plameň
Preklady:
1958 Náhodné stretnutia
1976 Láska, hlina, spev a čaša vína (Omar Chajjám; prebásnené štvorveršie)
Výbery:
1950 Básne
1960 Poézia
1964 Nioba
1964 Šla tade žena
1964 Zemplínske variácie
1976 Asonancie
1977 Z posledných
Súborné dielo:
1972 – 1973 Dielo I. - II.
Monografie a štúdie o autorovi:
Bžoch, J.: Básnické dielo Pavla Horova. Bratislava 1964.
Sedlák, I.: Pavol Horov – ponorný básnik. Martin 1990.
www.osobnosti.sk
|
Rádio Devín
