Václav Kostelanski vstúpil do slovenskej literatúry ako dvojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka, ktorú v roku 2010 vyhral s textom Oleg má chuť zabiť. Jeho debutová zbierka poviedok, nadväzujúc na názov úspešnej poviedky, sa volá Chuť zabiť a vyšla v roku 2013. Otvára ju víťazná poviedka, ktorej názov je však skrátený na meno protagonistu – Olega. Dej poviedky je umiestnený do roku 1917. Zbierku poviedok Václava Kostelanského Chuť zabiť tvorí osem textov, ktoré spája spoločný motív: jasná túžba protagonistov poviedok niekomu ublížiť, fyzicky niekoho napadnúť. V poviedke Poviem len dve slová sa hlavný hrdina, ktorý sa vrátil z kriminálu, stáva objektom temného fantazírovania dedinčanov, ktorí sa mu vyhýbajú, opovrhujú ním, rozširujú o ňom hrôzostrašné príbehy. Napokon berú spravodlivosť do svojich rúk a zlynčujú ho...
V pásme, ktoré napísal Patrik Oriešek, účinkujú Přemysl Boublík a Alfréd Swan. Redakčne a realizačne pripravil Vladimír Hanuliak.
Ukážka
z knihy poviedok: Chuť zabiť
„Mlčky ho ťahá za golier dole schodmi. Idú a revolučný duch vyprchal. Oleg sa tmolí za Naďou po uliciach, hanbí sa, hanbí sa za seba a za tupé verše, čo z neho vyšli, hanbí sa ako muž, ako proletár i ako syn revolúcie. Pil a žral a pil a žral a naplnil si vrecká z pašovaného, kradnutého, z pochybných kšeftov, ktoré sú mu cudzie. Zradil a cíti sa ako najväčšia sviňa na svete, ako bezcharakterný chudák, ktorému je pohľad na ženu viac ako ideály, ktorého prázdny žalúdok myslí skôr ako mozog. Hanba. Ešte sa ísť ukázať na oči Gubačevovi.
Opäť tá streľba z diaľky, teraz akoby od Námestia zeleniny alebo z priľahlej Triedy lokomotív, na ktorej býva Oleg, nuž ale idú Alejou nútených prác na Nábrežie povolžských sústružníkov.“
