Knižnica nositeľov Nobelovej ceny za literatúru predstavuje osobnosti svetovej literatúry, ktorým bolo udelené toto prestížne literárne ocenenie. Doris Lessingová sa narodila v 22. októbra 1919 v Iráne britským občanom Alfredovi a Emily Taylerovcom, kde prežila prvých 5 rokov života. V roku 1925 sa rodina presťahovala do Južnej Rodézie, dnešného Zimbabwe na farmu v buši. Doris vyrastala v drsnom prostredí juhoafrickej farmy, navštevovala dievčenskú katolícku školu v Salisbury, dnešnom Harare, v ktorej panovali prísne pravidlá. Zaujímala ju predovšetkým politológia a sociológia. V roku 1937 sa ako osemnásťročná presťahovala do Salisbury, kde pracovala ako prepojovateľka. Po krátkej známosti sa vydala za Franka Wisdoma. Manželstvo sa rozpadlo v roku 1943. Doris sa začala angažovať v ľavicových organizáciách, kde spoznala svojho druhého manžela, nemeckého komunistu Gottfrieda Lessinga...
V pásme režiséra Laca Keratu si vypočujeme aj ukážku z jej tvorby, ktorá vznikla v Slovenskom rozhlase. Pásmo autorsky pripravil Patrik Oriešek. Zodpovedný redaktor Vladimír Hanuliak.
Ukážka zo scenára:
Muž: Doris Lessingovú často označujú za príslušníčku feministickej literatúry. Proti tomuto škatuľkovaniu a jasnej príslušnosti, či skôr privlastňovaniu si jej tvorby diskurzom feminizmu, sa v osemdesiatych rokoch výrazne ohradzovala:
Žena „To, čo odo mňa feministky potrebujú, je niečo, čo samy nezakúsili, pretože to pochádza z náboženstva. Chcú, aby som svedčila. Skutočne si želajú, aby som povedala: Áno, sestry, stojím po vašom boku v boji za zlatisté svitanie, v ktorom už nebudú žiadni suroví muži. Skutočne chcú, aby ľudia vydávali veľmi zjednodušujúce vyhlásenia o mužoch a ženách? Vlastne áno. K tomuto záveru som prišla s veľkým zármutkom."
Muž Neskôr dokonca vyhlásila, že dnešný svet ovládaný feministickou rétorikou vychováva z mužov zranené bytosti, ktoré nie sú schopné nájsť si svoje miesto v živote.
