Ars litera - Plínius 2.časť

„Aj knihy majú svoje osudy - Habent sua fata libelli."

Platí to aj na Plíniovu Prírodovedu - v latinskom origináli Historia naturalis. Je to najrozsiahlejšia encyklopédia staroveku, jej autor patrí k najcitovanejším, ale márne by ste ju hľadali v našich kníhkupectvách. V slovenčine nevyšla, hoci je preložená: 25 rokov čaká na svojho vydavateľa. Nora Vallová ho pritom preložila na podnet vydavateľstva Tatran, ktoré ale medzičasom viac-menej zaniklo a nový Tatran o Plínia nemá záujem. Je to paradox, pretože tento bývalý vydavateľský dom podporoval antickú klasiku. Teraz má samozrejme logické dôvody. Nedostatok financií, neúmerné náklady a predpokladaný nezáujem čitateľov. Slovenský rozhlas aspoň čiastočne vyplnil tento dlh. V roku 2001 sme v piatich polhodinových častiach uviedli 5 kapitol z Plíniovej Prírodovedy. Dnes vám z nich ponúkneme ukážky v interpretácii Karola Machatu.

O Plíniovej Historii naturalis sme hovorili už minule s prof.Petrom Kuklicom, doc.Danielom Škovierom a dr. Eleonórou Vallovou. Ale pripomeňme si základné fakty: Väčšinou o ňom vieme iba to, že zahynul v Pompejach roku 79 počas výbuchu sopky Vezuv. Plínius žil teda v 1. storočí nášho letopočtu v dobe prvých rímskych cisárov. Predovšetkým môžeme naňho hľadieť ako na jedného zo zakladateľov populárno-vedeckého žánru. Bol pritom laik a samouk. V diele Historia naturalis podal súhrn súdobého poznania, ktoré sú zaujímavé aj pre dnešného antropológa, etnológa, zoológa, botanika a geológa. Popri praktických radách týkajúcich sa poľnohospodárstva a príbuzných odborov, popredné miesto pripadá najmä medicínskym poznatkom. Ale nájdeme tam aj anekdoty, legendy a povesti. Takéto monumentálne dielo -1 800 strán- si vyžadovalo prísnu pracovnú disciplínu a doslova vojenský dril, ktorý Plínius ako bývalý dôstojník rímskej armády mal v krvi. Náš obdiv ešte vzrastie, ak si uvedomíme, že autor za cisára Vespasiana zastával aj zodpovedný politický post štátneho tajomníka.
Plíniova Historia naturalis nie je encyklopédiou v dnešnom zmysle slova. V duchu antických názorov na literatúru sa usiluje zanechať v čitateľovi aj estetický dojem, pobaviť ho, zaujať jeho pozornosť. Preto často uvádza fakty, ktoré sa vymykajú bežnej skúsenosti, zaujímavosti, záhady a kuriozity. Príroda sa vyznačuje aj etickým rozmerom: Plínius bol presvedčený, že v nej vládne harmónia, založená na vzájomnej rovnováhe proti sebe pôsobiacich síl - sympatie a antipatie. Plíniovi božstvo splýva s personifikovanou Prírodou najmä vo vzťahu k človeku. Ten je, napriek mnohým výhradám, jej najdokonalejším výtvorom.

V Plíniovej encyklopédii majú prevahu kapitoly, ktoré sa zaoberajú lekárskym využitím jednotlivých produktov Prírody. Pasáže súvisiace s medicínou predstavujú takmer polovicu celého diela. Rimania ju totiž pokladali za dôležitú súčasť všeobecného vzdelania. Preto si jej popularizáciu tak vysoko cenili najmä vo výchove mladých mužov. Plínia však k záujmu o medicínu priviedla aj jeho altruistická orientácia a súcit s ľudským údelom. Zamýšľa sa poskytnúť svojim krajanom alternatívu - liečiteľskú náuku, založenú na domácich tradíciách ľudového bylinkárstva, no obohatenú niektorými poznatkami gréckej lekárskej vedy, ktoré zapadajú do jeho predstáv o rozumnej medicíne.

Plíniovo dielo si už v antike získalo veľkú úctu a popularitu. Dôkazom toho je, že sa zachovalo v kompletnom rozsahu. Stredovek ho pokladal za tezaurus všetkých vedomostí. Osvietenstvo naopak: vyčítalo mu kompilátorstvo bez vlastnej invencie a originality. Plínius sa však nikdy netajil tým, že svoje poznatky čerpal najmä z kníh a ako prvý autor v dejinách svedomito uvádzal svoje pramene. Až súčasnosť si našla k Plíniovi uznanlivejší prístup. Jeho encyklopédiu chápe ako cenný dokument prechodnej doby, ktorej jeden pól spočíval už na platforme vedeckého myslenia a písomníctva, kým druhý sa opieral o predliterárnu tradíciu. Väčšmi sa cení umelecká stránka diela, autorova vynachádzavosť pri popularizácii poznatkov: z množstva prírodných javov bol schopný vybrať práve tie, čo podnecujú čitateľov záujem, a vzbudiť v ňom tak úžas nad veľkolepým divadlom sveta.

V dnešnej relácii Ars litera si vypočujeme výber z Plíniovej encyklopédie Historia naturalis - Prírodoveda, ktorý v piatich častiach uviedol Slovenský rozhlas v rámci Čítania na pokračovanie roku 2001.

Počúvajte nás v stredu 2. februára o 11:00