Glosa týždňa Daniely Kapitáňovej

Identita

Je to taký zvláštny pocit: byť niekde, kde by ste možno radšej neboli, ale aj tak ste tam. Ste súčasťou tisícového davu, hoci už preplnená električka vo vás vyvoláva panickú úzkosť. Dav skanduje, ale ani raz sa nepridáte, pri vykrikovaní sa totiž cítite trápne. Ak sa vám myšlienka, či veta z tribúny páči, zatlieskate, ale zarazíte sa, keď dav začne zborovo aplaudovať. Ten jednotný rytmus vás totiž odmala vykoľajuje. Pomaly sa však na námestí udomácňujete, s tými, čo stoja okolo vás vytvárate akési mikrospoločenstvo; keď kýchnete, ozve sa dobrosrdečné "nazdravie" zo všetkých strán. Pocit úzkosti sa vytráca, ale strieda ho čosi iné: chtiac-nechtiac hodnotíte vystupujúcich. Páčia sa vám možno dvaja. Máte pocit viny, že nezdieľate jednoznačnú eufóriu. Ešte aj hymnu na záver si skôr šepkáte než spievate.

Ste tam, kde by ste možno radšej ani neboli, ale nedostal by vás odtiaľ nikto ani násilím.

Pretože jediné, čím ste si absolútne istý je, že nechcete byť jedným z tých, čo tam nie sú, keďže sú "nad vecou". Nechcete patriť k tým, čo sa vyjadrujú tak suverénne akoby sedeli na vrchole Gerlachu, odkiaľ všetko a všetkých vidia, ba dokonca odtiaľ dovidia do vašej hlavy a srdca, kde čítajú, že ste „ouca", či krikľúň judášsky, čo v živote nič nedokázal. Ste tam, napriek tomu, že spolu tvoríte dav, nie preto. Ste tam vy ako človek s vlastným menom a vlastnými rozhodnutiami. S vlastným svedomím. Nie ste delegátom nikoho, len sám seba a svojej vlastnej hranice, za ktorou sa už nemlčí.

A keď to skončí a idete domov – vás nečaká žiadna afterpárty – idete, ako skoro vždy sám, vydýchnete si. Dokázali ste to, vy, večný samotár, premohli ste svoj strach z masy ľudí; je to vaše víťazstvo, bez ohľadu na budúcu politickú realitu. Našli ste chýbajúcu časť svojej identity, viete, že už niekam patríte, niekto stál pri vás a vy ste stáli pri niekom, pretože hranicu, za ktorou sa už nemlčí, máte rovnakú. Boli ste tam von na námestí, aby ste nestáli mimo, inde, ďaleko, tak vševedúco a suverénne a „nad vecou".

Daniela Kapitáňová