Po Novembri ´89´, po páde berlínskeho múru, po rozpade Sovietskeho zväzu sa veľa vecí zmenilo. Zásadných politických, geografických, ekonomických... ale aj tých naoko drobných, ktoré si všimne skôr oko pozorného pozorovateľa. Napríklad - prečo chodia ľudia v maskáčoch, najmä v Rusku. Tento fenomén ponovembrovej doby najmä v Rusku si všíma aj filmový teoretik Martin Ciel.
Prečo chodia ľudia v maskáčoch, najmä v Rusku. A rybári.
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia prebehla v krajinách tzv. Východného bloku a v bývalom ZSSR pozoruhodná zmena. Tradičné montérky boli nahradené maskáčmi. Na dedinách, pri poľnohospodárskych prácach, ale i na stavbách či v autoservisoch to začalo vyzerať ako na fronte. (Dodnes si pamätám nervóznych zahraničných turistov na Horehroní.)
Dôvodov bolo niekoľko. Po dramatickom rozpade Varšavskej zmluvy všetky jej armády prezbrojili, staré ihličkové maskovacie vzory začal okamžite nahrádzať americký woodland, britský DPM (Disruptive Pattern Material) alebo tzv. pixelový vzor. V roku 1990 sa už vo svete používalo vyše 350 krycích vzorov, niektoré obsahujúce protiodrazové farbivá, ktoré chránili svojho nositeľa pred prístrojmi s nočným videním. To znamenalo plné obchody lacných armádnych prebytkov. Lacnejších ako montérky. Vznikol trhový segment, v dobách budovania socializmu nemožný.
Dôležitejšie pre tento trend bolo ale možno niečo iné. Chodiť oblečený v maskáčoch spĺňa akúsi infantilno-militaristickú túžbu či sen každého chlapa, ktorý sa v detstve hral na vojakov. Zjavne to zvyšuje pocit sebavedomia. Machizmus tohto typu má evokovať, že nositeľ maskáčov je nebezpečným veteránom nejakej vojny.
A v Rusku to veru aj tak je, armáda tam toleruje svojim vojakom po odslúžení brannej povinnosti odnášanie častí uniforiem do civilu a niektorí títo bývalí vojaci svoju minulosť maskáčmi radi a ostentatívne demonštrujú. Ale i v Ruskej federácii nosia v drvivej väčšine maskáče nie exvojaci, ale bežní ľudia, pre ktorých je toto oblečenie jednoducho lacné, praktické a trvanlivé. Sústreďujú sa mimo väčších miest, sú to väčšinou starší muži. A sú ich milióny.
Na pozoruhodnú obľubu maskáčov pomerne rýchlo zareagoval módny priemysel. Obchody sa naplnili obrovským množstvom „nepravých" módnych maskáčov, z hľadiska maskovania absolútne nefunkčných. To je mimoriadne smiešne. Dokonca existujú dámske maskáčové dvojdielne plavky.
Zvlášť pozoruhodná je neochvejná maskáčová móda u slovenských rybárov. Ak sa niekedy v sezóne prejdete popri Váhu, Hrone či ramenách Dunaja alebo dokonca aj pri bratislavskom jazere Kuchajda, stretnete ich tisíce. Ich zámer je zrejmý - keď ryba vykukne z vody, zamaskovaného rybára neuvidí, pretože jej splynie s pozadím brehu a nechá sa ľahko chytiť.
V posledných rokoch však maskáče začali intenzívne vytláčať tepláky. Tak neviem, čo je lepšie? Ale postmoderná nádej z miešania žánrov je aj tu: videl som už tepláky s maskáčovým vzorom.
Autor: Martin Ciel
