Glosa týždňa Daniely Kapitáňovej: Ekoúmysly

Ekoúmysly

Pravdepodobne sa s tým stretol každý: s tabu dobrého ekoúmyslu a šikovných rúk. To tabu začne platiť, keď sa z nepotrebných predmetov na vyhodenie stávajú predmety takzvane úžitkové s pridanou hodnotou kreativity. Prosím, nezamieňať so správaním našich starých rodičov, ktorých núdza prinútila všetko donekonečna opatrovať a reparovať.

My to robíme z akéhosi vyššieho, slávnostnejšieho dôvodu.

Hovorím (možno o nevedomom), odobrovaní si absurdného hromadenia vecí tým, že im po uplynutí životnosti udelíme novú existenciu. Dokonca posvätenú hodinami vlastnoručnej práce. Namiesto pekla skládky dostanú nebo reinkarnácie. Samozrejme, že nemám na mysli nápady, ktoré nám umožnia ďalšie predmety nekupovať. Chcem hovoriť o tých, čo nám prikazujú zbožne uveriť, že pomáhame matičke Zemi, ak sa zapojíme do takzvanej recyklovacej kreativity. Napríklad, keď z obyčajnej PET fľaše (mimochodom, práve PET fľaše sú nevyčerpateľnou studnicou absurdných vnuknutí) vyrobíme závesy, prstene, náramky, brošne, vejáre, metličky, mačičky, psíčkov, vešiaky, lyžičky, kvetináče, taburetky, stojany, košíky, poháre, misky, kytice, vence... a tak ďalej, až do nekonečna. Keď si domovy zaplníme obalmi od aviváže oblepenými servítkami, konzervami posypanými trblietkami, džínsami poprešívanými na koberčeky, plechovkami obmotanými stužkami. Šikovnosť spolu s nevkusom dostali požehnanie ekologického správania. A koho už zaujíma, že na takéto zhodnocovanie potrebujeme kilá a metre nových produktov, ktoré musíme ísť kúpiť! S niekoľkými kvapkami zveličenia: správame sa ako človek, ktorý v snahe zachrániť jeden strom, si k nemu vyklčuje chodník naprieč lesom.

No a už sme pri tom tabu. Tabu dobrého úmyslu a šikovných rúk. Vo svete plnom agresivity kritizovať niekoho za to, že vyrába z vrchnáčikov rohožky, sa až priveľmi podobá intelektuálnej nadutosti, napriek tomu si myslím, že nezaškodí, ak sa na tieto recy-aktivity pozrieme takto: nebolo by predsa len lepšie žiadnu PET fľašu nekúpiť než z nej vyrobiť tienidlo? Nebolo by slušnejšie si naordinovať shopping abstinenciu ako dodatočne ospravedlňovať kupovanie druhotným využitím? A nakoniec, skutočne by nebolo ekologickejšie svoje dcéry vychovávať k tomu, aby deravé ponožky zaštopkali a nosili ďalej než z nich vyrobili veselé chobotničky a na druhý deň šli kúpiť ďalší nový pár?

Vravela som, tabu.