Daniela Kapitáňová si všíma veci, ktoré si iní ani nevšimnú a všíma si ich spôsobom, ktorý zaužívané pohľady búra, alebo aspoň nabúrava. Presvedčí vás o tom aj v Glose týždňa.
Čo s nami?
Dnes sa to jednoducho tak patrí: pobúrene dvíhať prst nad internetovou komunikáciou. Jej nastrašenejším dôsledkom je, aspoň podľa varujúcich, strata schopnosti hovoriť. Dehumanizácia. Ochladnutie ľudských vzťahov. Takmer všetci súhlasne prikyvujú: pozrite sa, sedia vedľa seba a nerozprávajú sa, ťukajú do mobilu, koniec sveta nastal. Vyslovené slovo vymiera. Kam sa podelo rozprávanie príbehov okolo pahreby?
Dovolím si oponovať. Neviem, koľko nás je podobne postihnutých, aká veľká je tá naša (doslova) mlčiaca menšina, ale všetkých tých rozhorčených prstodvíhačov prosím: nesúďte nás podľa seba. Možno ste to vy osobne nikdy nepocítili, ale existujú i takí, pre ktorých je sprostredkovaná komunikácia darom z nebies. Viete, nie každý sa cíti úžasne, ak musí nahlas prehovoriť, nie každý má dar bezprostrednosti, výrečnosti. A áno, sú aj také ženy a takí muži, čo sa zakoktávajú, červenajú, oblieva ich pot a strácajú sebadôveru, ak ich osloví niekto cudzí. Takí, ktorí sa neodvážia nahlas povedať svoj názor, len preto, že nevedia ako, a aj takí, ktorí radšej ostanú bez partnera ako sa zoznamovať tvárou v tvár. Ba dokonca existujú aj takí - dôverne poznám - ktorí majú úzkosť z kohokoľvek neznámeho, aj keď to je len okoloidúci na chodníku.
Tak čo s nami?
To sa máme označiť nejakým žltým trojuholníkom, že my používame sociálne siete práve preto, že to je jediná cesta, na ktorej sa cítime bezpečne a ktorá nám dala možnosť cítiť blízkosť aj keď na diaľku a hovoriť aj bez vyrieknutého?
S dovolením, je to ako pre hendikepovaného vozík, vďaka ktorému konečne môže tam, kam doteraz nedokázal.
Už len niekoľko poznámok.
1. Áno, áno, áno, zreteľne si uvedomujem možné následky manipulácie, dezinformácií, podvodov na sociálnych sieťach.
2. Všimnite si, že v drvivej väčšine kvília nad koncom rozprávačov tí, čo sami mimoriadne radi rozprávajú, takpovediac rozprávači z povolania. Oveľa menej už tí počúvajúci.
3. Spomínate si na základnú školu predmobilových čias? Koľkí v triede takzvane "vedeli hovoriť"? Podľa mňa štatisticky približne toľkí ako dnes.
A, mimochodom, kam by ste zaradili najobľúbenejšiu činnosť celého vtedajšieho vyučovania - písanie si lístočkov cez hodinu? Bolo to rozprávanie okolo pahreby, či facebook?
Takže, ak budete najbližšie varovať pred internetovou dehumanizáciou, prosím, vyjmite nás zo zoznamu. Ďakujeme.
