Naše Glosy týždňa, ktoré už tri roky počúvate každú sobotu v Rannom ladení, majú podtitul - čím žijem. Autorka dnešnej glosy, Petra Fornayová si myslí, že žijeme čas paradoxov.
Čas paradoxov
Mám tu písať o tom, čím momentálne žijem. Lenže od napísania tejto glosy po jej uverejnenie ubehne nejaký čas, určite pár dní. Za normálnych okolností by to nič neznamenalo, ale v tomto období sa všetko mení akosi príliš rýchlo. Takže čo robím a čím žijem práve teraz ? Na prvý pohľad to vyzerá ako tradičný rozbeh sezóny. Pripravujem novú inscenáciu, riešim jesenné reprízy starších predstavení, teším sa z premiéry nového filmu mojej sestry Miry Žaby bez jazyka - nielen preto, že tam hrám (podotýkam hrdo a neskromne), ale hlavne preto, že jej naozaj vyšiel. Teším sa aj na nové predstavenie Slavy Daubnerovej, Masterpiece, na ktorého premiéru som nemohla ísť, sledujem prípravy na literárny festival Novotvar, čítam postupne všetky anasofťácke tituly, hoci môj favorit bol jasný, absolútne neobjektívne - Fytopaleontológia Petra Šuleja.
Takže toto je môj začiatok jesene, okrem všetkých bežných povinností ako zápisy detí do krúžkov, nabehnutie na opätovné skoré ranné vstávania do školy, nákupy nekonečných zoznamov zošitov a ceruziek.
Potiaľto všetko ok. Keby sa nič iné nedialo. Ale bohužiaľ sa deje - všetko toto je zabalené do ovzdušia znovuzačínajúcej koronakrízy, aspoň ak mám citovať médiá. Takže spoločným menovateľom všetkých aktivít je čakanie na zmeny v pravidlách, ktorých je akosi veľa, stále nových, iných, červenooranžových, nesúrodých, ale odborníci tvrdia, že im máme dôverovať. Tak dôverujeme a počúvame rádio, sledujeme siete, snažíme sa v tom vyznať, pochopiť a nesprávať sa rizikovo. Snažíme sa počítať so všetkými možnosťami, rušením, obmedzením, nekonaním… Snažíme sa nebáť, lebo ako spieva Lucia Piusi - netreba sa báť, treba sa nebáť. Snažíme sa neviazať sa na médiá. Lebo o chvíľu sa na sieti budeme pýtať aj sami seba, ako sa cítime. Nebudeme vedieť vyzrieť z okna a pozrieť sa na oblohu, pre istotu si otvoríme mobil a zapneme aplikáciu počasie.
Môj mladší syn Cyprián sa ma pred pár dňami spýtal: Mami, všetci hovoria, že korona je fakt teraz najväčší problém. To znamená, že ekologická kríza je už vyriešená, že?
Žijeme čas paradoxov. Podľa wikipédie je paradox formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor. Ďalšia definícia hovorí, že paradox je absurdný dôsledok nejakej teórie alebo praxe. Paradoxov je veľa, bezmenných ale aj pomenovaných - od Zenónových až po Newcombov paradox. Jedným z mojich najobľúbenejších, ktorý síce vzdialene, ale predsa len súvisí so situáciou, ktorú zažívame, je Jevonsov paradox, zrejme najväčší paradox enviromentálnej ekonómie. Práve v týchto dňoch si pripomíname 185. výročie narodenia Wiliama Stanleyho Jevonsa, britského ekonóma a logika, profesora manchesterské univerzity, člena Kráľovskej vedeckej spoločnosti. Jevons teda hovorí, že technologický pokrok, ktorý prináša väčšiu efektivitu využívania nejakého zdroja, paradoxne zvyšuje spotrebu tohto zdroja namiesto očakávanej menšej spotreby. Jednoducho povedané, keď budú letenky lacnejšie, lebo lietadlá budú míňať menej nafty kvôli výkonnejším technológiám, bude sa lietať viac. Takže v konečnom dôsledku sa nielenže nič nezmení k lepšiemu, ale životné prostredie utrpí väčšiu ujmu.
Ako som už povedala, od napísania tejto glosy po jej uverejnenie ubehol nejaký čas, určite pár dní. Som zvedavá, čo všetko sa zmení. Všetkým nám želám, aby to bolo len k lepšiemu.
