Každý z nás spôsobom, akým môže a vie, trávi tento - neviditeľným vírusom - poznačený čas. Vyjsť či nevyjsť - kladieme si takmer až hamletovskú otázku pri našich rozhodovaniach. No nie všetci. Píše o tom vo svojej glose aj Daniela Kapitáňová.
Introverti
Najčastejší popis situácie okolo pandémie je: finančná neistota a stratený ľudský kontakt.
Rozumiem a chápem, že tí, ktorí prichádzajú o príjem, sú frustrovaní, rovnako chápem, že tí, ktorí milujú spoločenský život, sú frustrovaní tiež.
Lenže je tu ešte taká prapodivná skupina ľudí iného razenia. Introverti, mierni autisti, samotári, pre ktorých je povinná izolácia priam požehnaním. Prosím, nestotožňovať s ľahostajnosťou voči spoločnosti. Jednoducho v čase, keď nepracujú, bočia od davu, pritom dav sú už traja ľudia. V žiadnom prípade sa nejedná o karikatúru šialeného vedca, roky zabarikádovaného vo svojej pracovni. Toto sú ľudia všetkých profesií, každého veku, postavenia. Nespoločenskí. Uzavretí. Nekomunikatívni.
A teraz - po prvýkrát v živote - nemusia čeliť výčitkám, zdvihnutému obočiu a nahnevane stisnutým perám svojich najbližších. Konečne od nik nikto nechce, aby cestovali, chodili na párty a chaty, aby sršali dobrou náladou pri hromadných výletoch. Nemusia skrývať husiu kožu už len pri započutí slova diskotéka.
Aj keď je celý svet v panike, oni si potajomky vydýchli. Poväčšine majú pocit akéhosi sociálneho coming outu, pretože sa, aspoň v čase mimoriadnych opatrení, nemusia pretvarovať. Iba ten, kto to zažil, vie, ako sa čoraz ťažšie vymýšľajú výhovorky, ktoré by neurazili a aké zbytočné je vysvetľovať, že nie, ďakujem, naozaj nechcem ísť nakupovať na vianočné trhy do Viedne, ani sa zrelaxovať do aquaparku.
Je zrejmé, že tento typ ľudí sa nikdy nebude združovať do spolkov, ktoré by chránili ich záujmy, ani nebudú organizovať pochody za svoje práva. (Mimochodom, je pôvabná predstava stotisícového davu skandujúceho: "My sme samotári!). Väčšina z nich sa zmierila s tým, akí sú a ich jediným želaním je, aby sa s tým zmierili aj ostatní.
Je mi jasné, že v čase pandémie sú na poslednom mieste dôležitosti osobné pocity nejakých introvertov. Ale ak vyžadujeme ohľaduplnosť od všetkých, pretože ide o život, skúsme si z nej trošku zachovať, aj keď o život nepôjde. Presnejšie, ak nepôjde o náš život, ale o kúsok tichej spokojnosti niekoho iného. Samozrejme, ak raz svet vyzdravie a vráti sa ten, kde izolácia od ostatných bude zase považovaná za čudáctvo.
