Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.40 v Rannom ladení. Poetku a prekladateľku Milu Haugovú inšpirovala cesta vlakom z Bratislavy do Zajačej doliny – domov.
Zimná cesta
GT Mila Haugová - Zimná cesta
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Z okna vlaku vidím nežné zelené oziminy. Na okraji tela poľa v hlbokej brázde novembra leží srna s odrasteným mláďatkom.
Čítam rakúske noviny Standard, zaujme ma článok Nestratiť z očí kompas od Angely Kallhoff, profesorky etiky s osobitným dôrazom na úžitkovú etiku, jej pracoviskom je Viedenská Univerzita. Článok je v novinách uvedený ako Komentár iných.
Článok má podnadpis Stratégie ako udržať loď štátu v správnom kurze. Nemôžem odpísať (žiaľ) celý článok ale pokúsim sa sprostredkovať Vám milí poslucháči o čo autorke ide. Predovšetkým je to skvele napísané, na úrovni a zrozumiteľne, odborne a s empatiou. Nikoho nekritizuje, len dáva rozumné podnety, ako z ohrozujúcej situácie, v ktorej s nachádzame my, aj naši rakúski susedia, vyjsť s čo najmenšími poškodeniami.
Kompas udáva štyri smery, ktoré treba ustrážiť: ochrana mieru vo svete, ochrana občianok a občanov vo vlastnom štáte, zabezpečenie životnej úrovne pre všetkých v krajine a ochrana životného prostredia.
Uvedomuje si všetky úskalia a problémy, ktoré racionálne a s empatiou posudzuje a hľadá riešenia. V kríze je často nemožné dosiahnuť win –win riešenia, ale, myslí si Angelika Kallhoff, že s určitosťou existujú riešenia a recepty, ktoré pomocou presne cielených opatrení spôsobia občanom a občiankam čo najmenšie možné škody. Je možné nájsť pre krajinu riešenie, ktoré je pre ňu v momentálnej kríze lepšie, ako tie iné.
Dlho nad jej textom, s rozvážnymi a upokojujúcimi slovami, rozmýšľam. Ako rada by som si prečítala podobný text v našich novinách, kde by na prvom mieste bola starosť o nás občianky a občanov mojej krajiny.
Vlak ide ďalej hmlistou jesennou krajinou. Prehodíme zopár slov so študentom cestujúcim do Bystrice, cestuje domov vždy, keď môže. V meste mu chýbajú hory a doma vyrezáva z dreva krásne predmety, ukázal mi ich v mobile.
Ach, drevo je moja momentálna starosť, potrebujem kúpiť ešte niekoľko kubíkov, aby som sa zabezpečila na zimu. Môj vstavaný šporák a keramické storočné kachle pomáhajú akumulačným kachliam a tiež plynu.
Mám až trojaké zabezpečenie kúrenia... Na chvíľu mi prebleskne hlavou, že to, čo robíme mnohí tu na okolí susedia a známi v malom, by sa možno dalo rozšíriť aj na to „väčšie“. Rozmýšľala som aj o solárnych paneloch na strechu, ale statik ma pribrzdil a povedal, že moja práve storočná strecha by to nevydržala ...
Pomaly sa vlak blíži k Podhájskej, potom moja najobľúbenejšia časť trasy, Jesenské údolie, svah so starými jabloňami v hustej hmle, blíži sa Lok, Kalná nad Hronom s hrkotavým zvukom mosta, musím sa začať obliekať. Vystúpim na stanici Levice, niečo si nakúpim v obchode a autobusom Levice Žemberovce Pukanec sa asi za 12 minút dostanem na Zajačiu Dolinu.
Som doma, hoci roky bývam v hlavnom meste. Pocit domova sa nedá nanútiť, alebo ho máte, alebo nie. Dom so storočnou červenou škridlou na streche zarastenej machom a lišajníkmi, záhrada s dulou pri bráne. Kocúr Markus na schodoch. Pozdné muškáty, počujem mamin hlas: „Dom na dedine bez muškátov nie je domov.“
Advent, ktorý je čas čakania a verím, že všetci čakáme na dobré riešenia, aby sme po dlhom čase mohli preciťovať radosť a dávať ju ďalej. V nedeľu budú v spriatelenej rodine krstiť malého Noela: vitaj dieťatko medzi nami želáme Ti láskavé dni v kruhu Tvojej rodiny. Buď silný a múdry a Tvoja duša nech spoznáva život v jeho zmysluplnej podobe.
