Oxford je kultúrny fenomén, štedro povzbudzujúci autorov k tvorbe literatúry situovanej medzi tamojšie univerzitné múry. Čitatelia ich nadšene vítajú z viacerých dôvodov – kultúrnych, estetických aj psychologických. Tak napríklad: Oxford už tradične vnímame ako symbol tradície a prestíže. Je to jedna z najstarších a najznámejších univerzít sveta. Je spájaný s múdrosťou, elitným vzdelaním, krásnou architektúrou a dlhou intelektuálnou históriou.
Čitateľov teda oprávnene môže priťahovať predstava, že sa aspoň prostredníctvom románu môžu ocitnúť v tomto výnimočnom prostredí. Oxford romantizuje atmosféru učenia – pre mnohých sa stal zjednodušenou predstavou života rozumu a ducha vo výraznom kontraste s uponáhľaným moderným svetom. Poskytuje príťažlivú zmes intelektu a tajomstva. Nemusia to byť hneď Vraždy v Oxforde alebo diela Dorothy L. Sayersovej či Iris Murdochovej, prostredie univerzity povzbudzuje predstavu spojenia s tajomstvom, rivalitou a intrigami a sprostedkovane aj s napätím a hlbšími filozofickými otázkami v jednom príbehu. Oxford je kultúrnym mýtom, kde sa prelína všednosť s niečím ak nie rovno magickým, tak aspoň výnimočným v zmysle odstupu od banality dňa. Oxford ako lokácia i dejotvorný prvok sa dostal aj do knihy, o ktorej v dnešnom Literárnom zápisníku hovorí Zuzana Belková.
Literárny zápisník: Jaroslav Varchola - Nekonečno je teraz Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
