V druhej celovečernej snímke režisérky a scenáristky Mary Bronstein „Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem“ sledujeme, ako sa každodenné udalosti menia na neriešiteľné klbko problémov. Dom zasiahnutý opravou prepadnutého stropu sa stáva metaforou nekončiacich kríz všedných dní. Svoju reflexiu na tento film ponúka recenzent Juraj Kovalčík. Text načítal Marek Lupták.
Filmová recenzia: Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
foto: plagát filmu
