V rokoch 1936 - 1939 bol Ladislav Szathmáry 2. tajomníkom československého vyslanectva v Berlíne a 30. júna 1939 pricestoval do Varšavy, aby sa tam stal slovenským vyslancom. Bola to doba – ako napísala jeho manželka Viera Szathmáry–Vlčková v knihe Putování za svobodou - „taká neskutočná, nepravdepodobná, fantastická a nervy drásajúca, že prebudiť sa z nej ... na rachot prvých bômb nad Varšavou, bolo takmer neuveriteľným uľahčením“.
Po vypuknutí 2. svetovej vojny 1. septembra 1939, do ktorej sa na strane Nemecka zapojilo aj Slovensko, slovenský vyslanec vo Varšave odmietol vyhlásiť vojnu Poľsku. Naopak, odovzdal na poľskom ministerstve zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom odsúdil rozhodnutie slovenskej vlády. V katovickom rozhlase vyjadril solidaritu s Poľskom, dištancoval sa od rozhodnutia Tisovho štátu zapojiť sa do ťaženia proti Poľsku a vyzval Slovákov na odpor voči Tretej ríši. Okrem iného povedal: „Je našou povinnosťou, aby sme v tejto vážnej chvíli bojovali po boku toho národa, ktorý bojuje za najvyššie ideály ľudstva, česť a slobodu, tak odhodlane, ako všetci opravdoví Slováci bojovali vždy v dejinách slovenského národa za podobných okolností. Nie je možné docieliť trvale slobodu národa slovenského a zabezpečiť jeho šťastlivú budúcnosť prostriedkami a politikou, za ktorú by sa najväčší synovia a martýri nášho národa v minulosti museli hanbiť.“
Dokumentárne pásmo Pavla Matulu Vyslanec, ktorý sa postavil Hitlerovi približuje ťažké rozhodovanie ľudí v neistej dobe, keď sa "rúca svet" a uznávané hodnoty slobody a ľudskosti sú vytláčané barbarstvom. No aj v nepriaznivých podmienkach možno prejaviť statočnosť a odvahu.
Vypočujte si v Archíve Extra.
