Ľudová a zľudovená pieseň v historickom kontexte.
V textoch slovenských ľudových piesní nachádzame množstvo historických príbehov tej-ktorej doby. Melódie s témou tragických skutkov, prírodných pohrôm, vojen, či katastrof, plnili funkciu akejsi informačnej služby. Stali sa záznamom o neobvyklej udalosti a šírili sa ďalej ústnym podaním v textoch nápevov. Dozvedáme sa tak o všetkom, čo vtedajšia komunita považovala za výnimočné a neobvyklé.
Ó, Sigoti, Sigoti, můj zámek veselý, můj zámek prepekný.
Na Tebe sem sluhoval, dobrú vůli míval s dobrými junáky.
Témou aktuálnej časti je pieseň o Sigetskom zámku.
Pieseň, na ktorú v tomto dieli upriamime pozornosť je jednou z najkomplikovanejších – čo sa týka jej historického privlastnenia a jej textovej variability. Príbeh sa odohráva na uhorskom území v Maďarsku, na Sihoťskej pevnosti, kde habsburský šľachtic zohráva svoj fatálny boj proti tureckej presile. Hlavný hrdina je Mikuláš Zríni a pochádza zo zámožného chorvátskeho rodu, ktorého majetky siahajú až na územia dnešného Slovenska. Vďaka jeho odvahe a hrdinským skutkom si ho do určitej miery privlastňuje maďarská, rakúska, chorvátska ale i slovenská história. Tá slovenská má svoj pôvod vo forme textového záznamu v rukopise z roku 1683. V Turolúckom kancionáli je zaznamenaný text popisujúci konkrétnu udalosť, dobíjanie Sihoťskej pevnosti.
Fíčer autorsky pripravil Rasťo Andris.
