Premiéra: 11. novembra o 20:00
Fenomenálna inscenácia Ionescových Stoličiek Činohry SND z roku 2000 sa ešte dnes vynára mnohým divákom z pamäti. Najmä však herecké výkony dvoch protagonistov - Emílie Vášáryovej a Emila Horvátha. Napriek tomu, že inscenácii predpovedali maximálne 9 repríz, dosiahla napokon repríz viac ako 250, získala niekoľko ocenení, hrala sa na veľkých festivaloch. Nazvať ju teda “fenoménom” určite nie je prehnané.
Rozhlasová adaptácia (Peter Pavlac, ktorý bol dramaturgom i pôvodnej inscenácie Činohry SND) je tak trochu pokusom o nový návrat k nezvyčajnej absurdnej dráme Eugena Ionesca, o záznam v preklenutí času, o zabezpečenie, aby takéto výnimočné výkony neostali len ako prchavá spomienka na úžasný divácky zážitok, o poctu, nie však o rekonštrukciu. Napokon, presun do média rozhlasu prináša úplne nové výzvy pre realizačný tím (Adam Hanuljak, Rudolf Fritzman, Marek Kundlák). V prvom rade však ide o snahu objaviť v nej novú prítomnosť, tú našu, odkryť v modelovej situácii znaky doby, ktorá sa absurdite situácie v hre priblížila doslova na dotyk.
Príbeh dvoch starčekov čakajúcich na príchod Rečníka, ktorý všetko podstatné vysloví a konečne prinesie to zásadné pososltvo, čo tento svet možno aj zachráni, naberá v dobe globálneho rozkladu akýchkoľvek istôt našej civilizácie aktuálnosť doslova nebývalú.
EUGENE IONESCO (1909 – 1994)
Eugène Ionesco (1909 – 1994) bol francúzsky dramatik rumunského pôvodu, jeden z hlavných predstaviteľov divadla absurdity. Vo svojich hrách vedome demaskoval prázdnotu ľudskej komunikácie, nezmyselnosť spoločenských rituálov a absurditu existencie moderného človeka. Medzi jeho najslávnejšie diela určite patria – „Plešatá speváčka“ (La Cantatrice chauve), „Stoličky“, „Nosorožec“ či „Lekcia“. Veľmi často využívaj grotesku, paradox a jazykový chaos, aby odhalil krízu identity a bezmocnosť človeka v konvenciami zviazanom svete. Ionesco písal po francúzsky a stal sa členom Francúzskej akadémie. Jeho poetika absurdna ovplyvnila celé povojnové divadlo a dodnes je vnímaný ako autor, ktorý dokázal spojiť tragické s komickým a premeniť každodennosť na metaforu existenciálnej úzkosti.
Autor predlohy: EUGENE IONESCO
Autor rozhlasovej adaptácie: Peter Pavlac
Preklad predlohy: Ľubomír Vajdička
Obsadenie: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Milan Bahul
Réžia – Adam Hanuljak
Dramaturgia – Peter Pavlac
Zvuk – Rudolf Fritzman
Hudba: Marek Kundlák
Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann
Produkcia – Petra Kasanová
