Keďže si stále nemôžeme užívať posedenie v kaviarni budeme si tento týždeň v našom cykle o kaviarňach aspoň rozprávať. A začneme rozprávaním o tej, ktorá chýba. Vo vestibule obrátenej pyramídy bol kedysi legendárny podnik Erato, pomenovaný po jednej z deviatich múz. Chodili tam všetci umelci, ktorí prišli do rozhlasu ako hostia relácií, nahrávať hry alebo aj svoje albumy. Takže redaktorom Slovenského rozhlasu stačilo zísť do Erata a zapnúť mikrofón. Mariana Jaremková na Erato spomínala s dnes už zosnulým básnikom Marošom Bančejom, ktorý v rozhlase pôsobil aj ako riaditeľ Rádia DEVÍN:
Erato Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Akiste každému chýba v tomto doslova nečase posedenie v kaviarni. My si v Rádiu DEVÍN myslíme, že aj to je kultúra, kaviarenská kultúra. Podľa spisovateľa Henryho Millera musí v dobrej kaviarni vládnuť atmosféra osamelosti a zúfalstva. Kaviareň hotela Carlton mala svojou atmosférou od tohto bohémskeho ideálu ďaleko. Noblesné, ale pritom domácke prostredie, príjemná hudba, decentný cinkot pohárov. Carlton bol legenda, životný štýl. Mal reštauráciu, dva bary a kaviareň. A dokonca i kino. Pokračuje Mariana Jaremková:
Carlton Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jej meno nájdete v každej knihe o starej Bratislave. Berlinka. Legendárna kaviareň na nábreží Dunaja, ktorá je dnes súčasťou SNG. V jej príbehu sa zrkadlia celé dejiny, ktoré okolo nej prešli. Tak ako sa za jej oknami menili sochy na námestí, tak sa menila aj doba – monarchia, slovenský štát, socializmus bez tváre a chvíľu aj s tvárou... až po súčasnosť. Známa kaviareň s výhľadom na rieku a na nástupište Propelera, pred ktorou bola konečná električky do Viedne, patrí k legendám. Slávna, s výrazným geniom loci a predsa neznáma. O Berlinke sa toho, okrem strohých informácií, veľa nevie. Dochovalo sa len málo jej dobových fotografií. V rozhovore s Marianou Jaremkovou hovorí etnológ Peter Salner:
Berlinka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes v našom cykle o kaviarenskej kultúre zmeníme prostredie a z kaviarne sa presunieme do legendárnej bratislavskej vinárne Veľkí Františkáni. Tá ešte v 80-tych rokoch, kedy sa tam schádzali najmä muzikanti, pripomínala zašlú slávu bratislavských viech. V rozhovore s Marianou Jaremkovou spomína Martin Sarvaš:
Velki Frantiskani Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tento týždeň sme si pripomenuli históriu bratislavských kaviarní a kaviarenskú kultúru v jej nostalgickej podobe, ktorú si ale ešte aj dnes dokázali zachovať kaviarne vo Viedni či Paríži. Náš cyklus však skončíme pod viechou. Viechy tvoril kedysi genius loci Bratislavy. Za dlhými stolmi tu pri dobrom víne sedávali ľudia rôznych národností aj sociálneho postavenia. Aj keď zmena režimu po roku 1948 definitívne odsunula viechy do histórie. V 60., 70. a 80. rokoch ešte prežívali niektoré podniky, ako boli napr. Veľkí Františkáni na ktorích sme spomínali včera, aj keď boli už iba tieňom niekdajšej jedinečnej atmosféry „pod viechou“. Ako sa vlastne menila podoba viech? Pýtala sa Mariana Jaremková etnológa Petra Salnera:
Viechy
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto/Zdroj: Rádio DEVÍN
