Pred päťdesiatimi rokmi 19. 11., v čase doznievajúcej slobody 60. rokov a prichádzajúcej normalizácie tých 70., svoj, dnes už neexistujúci, dom na Tehelnej 32 sprístupnil výtvarník Rudo Sikora ako alternatívny výstavný priestor pre 19 umelcov. I. otvorený ateliér sa stal legendou a bránou slovenskej neoficiálnej či alternatívnej výtvarnej scény. Čo znamenal vtedy a čo znamená ešte dnes, po pol storočí, zisťoval vo svojom cykle Rastislav Šimášek.
V bratislavskej Galérii 19 je do 20. 12. 2020 otvorená výstava I. otvorený ateliér, medzi legendou a mýtom, ktorá je pripomenutím si dnes už legendárneho I. otvoreného ateliéru z roku 1970. Čo však znamenalo toto stretnutie umelcov v kultúrnych dejinách aj v súvislosti so vznikajúcou alternatívnou scénou si všímal vo svojom cykle Rastislav Šimášek.
Cyklus-I. otvorený ateliér 1970-2020-zorganizovanie stretnutia
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Stretnutie a predstavenie diel 19 umelcov znamenalo nielen alternatívu voči oficiálnemu normalizačnému kánonu, ale bolo podnetom pre umelcov rôznych smerov. Čo to znamenalo pre staršiu aj mladšiu generáciu, čo vtedy neušlo pozornosti moci:
Cyklus-I. otvorený ateliér 1970-2020-čo znamenal
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
I. otvorený ateliér v dome Ruda Sikoru v roku 1970 bol prvým míľnikom umeleckých aktivít od 70. rokov, čo postupne prerástlo do aktivít označovaných ako alternatívna neoficiálna výtvarná scéna. Rastislav Šimášek predstavuje niektorých umelcov:
Cyklus-I. otvorený ateliér 1970-2020-neoficiálna scéna 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Umelci sa stretávali v bytoch, tvorili v prírode a reagovali na domáce aj zahraničné výtvarné podnety:
Cyklus-I. otvorený ateliér 1970-2020-neoficiálna scéna 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podobne ako bola spoločnosť v období normalizácie, najmä po roku 1972, vo viacerých rovinách založená na dvojkoľajnosti, na viacerých pravdách, na politike cukru a biča, aj umelecké prejavy napríklad výtvarnej scény nadobudli tento rozmer - umenie oficiálne úplne alebo iba čiastočne pod dohľadom v súlade s ideologickými požiadavkami normalizačného kánonu a zase osobitná sféra umenia, ktoré sa tomu vymykalo. Rastislav Šimášek oslovil teoretika umenia Jána Kraloviča:
Cyklus-I. otvorený ateliér 1970-2020-Ján Kralovič
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
