27. január je Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Tento významný deň pripomína oslobodenie koncentračného tábora Osvienčim sovietskou armádou pred 80 rokmi. Rádio Devín pripravilo špeciálny program, ktorým si pripomenieme dôležitosť tohto dňa.
V rannom Ladení s Marekom Luptákom môžete počuť rozhovor s hudobným skladateľom Miroslavom Rácom. Komponuje na počesť a pamiatku všetkých obetí a preživších holokaustu. Jeho hudobná tvorba a koncerty sú edukatívnym nástrojom s cieľom zvýšiť povedomie o holokauste, osobitne rómskom holokauste a jeho nevinných obetiach.
Nasledovať bude spomienka na pamätníka neurovedca Tomáša Radila - rozhovor Ivice Ruttkayovej s významným neurovedcom a bývalým väzňom koncentračného tábora Osvienčim, ktorý bol svedkom oslobodenia tábora pred 80 rokmi.
Dozviete sa aj o výstave Holokaust v komikse, ktorá sa koná v Staromestskej knižnici v Bratislave. Talianski komiksoví umelci cez príbehy dobrodružstiev, športu a životopisov reflektujú prenasledovanie Židov. Viac o nej povie kurátor a expert na komiks Nicola D'Agostino.
Ars musica bude 27. januára od 10:00 patriť hudbe, ktorá súvisí s 80. výročím oslobodenia vyhladzovacieho tábora Oswienčim. Ako pripomienka tejto udalosti zaznie rovnomenné oratórium Ilju Zeljenku. Ďalej to bude skladba Dies Irae Krzysztofa Pendereckého či Holokaust Requiem Borisa Pigovata. Zobrazením tohto času v Spojených štátoch amerických je skladba Different Trains Steva Reicha, ktorá poskytuje osobitý a vysoko individuálny pohľad na temné obdobie dejín.
V popoludňajšom vysielaní sa pozrieme so Zuzanou Golianovou na činnosť občianskeho združenia Post Bellum SK, ktoré chráni pamäť kľúčových momentov moderných slovenských dejín a prispieva k boju proti radikalizácii spoločnosti. Do štúdia príde riaditeľka združenia Sandra Polovková a učiteľ Peter Uhrin, ktorí budú hovoriť o vzdelávacích workshopoch zameraných na tému 2. svetovej vojny a holokaustu.
Rádio Devín prinesie aj dramatický program, ktorý ponúkne príbehy a reflexiu tragických udalostí holokaustu:
25.1. o 12:00 Peter Getting: Vyzlečení z ľudskej podoby 1.časť
Dvojdielny rozhlasový dokument o listoch rodičov, ktorí chceli zachrániť svoje židovské deti.
26.1. o 18:00 Peter Getting: Vyzlečení z ľudskej podoby 2. časť
26.1. 19:00 R. Jašík: Námestie sv. Alžbety (1960)
„Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netlie, len horí večne, horí ako život." Týmto mottom uvádza Rudolf Jašík svoj román Námestie svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela slovenskej literatúry s tematikou druhej svetovej vojny. Hrôzu fašizmu autor približuje prostredníctvom individuálnych osudov, keď rozpráva tragický príbeh o láske osemnásťročného Igora Hamara k židovke Eve Weimannovej.
Spisovateľ Rudolf Jašík od roku 1938 aktívne pôsobil v protifašistickom odboji. Odsedel si za to päť mesiacov vo väzení. Následne musel narukovať do nacistickej armády a odvelili ho na východný front. Na Ukrajine sa pokúsil prejsť na sovietsku stranu. Keď v januári 1944 strhol v krčme obrazy Tisa a Hitlera a rozšliapal ich, odsúdili ho na trest smrti. Po amnestii sa pripojil k partizánskemu oddielu na Kysuciach.
Hrozba fašizmu je dnes, keď sa Ukrajina bráni vojenskej agresii Putinovho Ruska, aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Pri príležitosti Medzinárodného dňa obetí holokaustu uvádzame dramatizáciu románu Námestie svätej Alžbety z roku 1960. Pre rozhlas upravil Ján Pavlec. V réžii Milana Semíka účinkujú: Karol Machata, Viera Bálinthová, Jozef Kroner, Eva Poláková, Andrej Bagar, Ctibor Filčík, Eva Krížiková, Ladislav Chudík a ďalší.
27.1. - 31.1. o 13:00 Z. Križková: Zázračný rabín
Päťdielny dramatický seriál o životných osudoch slovenského rabína mudrca Chatama Sofera.
Najžiarivejšia hviezda v dejinách prešporskej židovskej obce – Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber, sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Už v troch rokoch, keď začal chodiť do školy, poznal niekoľko traktátov z Talmudu a vedel vyriešiť zložitejšie rébusy. Do Bratislavy prišiel začiatkom 19. storočia. Čakala ho tu početná, ale názorovo nejednotná komunita. Jej členovia sa delili na zástancov tradičného judaizmu a nového učenia prichádzajúceho z Nemecka. Sofer sa jednoznačne priklonil na obranu tradičného judaizmu. Bojoval proti akýmkoľvek inováciám viery predkov. Bol totiž presvedčený, že Tóra ako prameň Božej múdrosti automaticky obsahuje a dokonca prevyšuje celú ľudskú múdrosť. Naopak, svetské múdrosti odmietal. Chápal ich ako prvý krok k opusteniu Tóry, a tým aj k asimilácii židovského národa.
Meno Chatam si zvolil sám. Predstavuje skratku slov Chiduše Torah Moše, v preklade Mošeho inovácie Tóry, čo je aj názov jeho významného diela. Hebrejské priezvisko Sofer zasa znamená v preklade pisár. Napísal totiž viac ako 90 prác, medzi nimi komentáre k Tóre, Talmudu, ktoré dodnes predstavujú základné diela tohto druhu.
