V relácii Po stopách pamäti, v ktorej Vám každý rok prinášame špeciálnu dokumentárnu sériu. Pripravili sme pre Vás cyklus s názvom Príbehy z opačného konca sveta. Autorka tejto relácie sa vo februári 2025 vybrala až k protinožcom, aby zaznamenala príbehy našich krajanov z bývalého Československa, ktorí sa rozhodli v časoch neslobody hľadať šťastie na opačnom konci sveta. Niektorí odišli hneď po vojne, iní po nástupe komunistického režimu v roku 1948 - to podľa štatistík našlo nový domov v Austrálii približne 12 000 Slovákov a Čechov. No a ďalšie tisíce vyhnala neskôr, po roku 1968, okupácia vojskami Varšavskej zmluvy a následná normalizácia. Boli to vlastne najdlhšie cesty za slobodou na našej planéte. No a za každou jednou z nich je originálny príbeh.
My si preto každý mesiac predstavíme jeden z nich - jeden životný osud človeka spomedzi našich krajanov, ktorí sa rozhodli hľadať domov na opačnom konci sveta, v exotickej Austrálii a začať tam nový život. Prečo sa rozhodli odísť až na opačný koniec sveta, čo ich tu čakalo a čo pre nich znamenal neskôr príchod slobody v roku 1989? Vrátili sa ešte niekedy domov a aké boli ich pocity?
Príbehy našich krajanov zaznamenala Soňa Gyarfašová, ktorá je aj modeátorkou tejto relácie a pripravuje ju spolu so zvukovým majstrom Pavlom Prelovským. No a pri zachytení austrálskych príbehov našich krajanov nám tiež pomohol tiež Ústav pamäti národa.
1. časť 22. marca o 17:00
| Príbeh manželov Bernardíny a Františka Váňovcov - Hlas domova a odboj proti režimu od protinožcov
V úvodnej časti nášho cyklu si predstavíme príbeh manželov Františka a Bernardíny Váňovcov, ktorí boli dušou krajanskej komunity v Austrálii, konkrétne v Melbourne.
No vydávali tiež tridsať rokov noviny Hlas domova, ktoré nazval legendárny exilový novinár František Peroutka ako najlepšie exilové periodikum vôbec - aj preto, že boli ostrou obžalobou režimu a novín sa bál kedysi aj komunistický režim.
Pani Bernardína Váňová oslávila iba prednedávnom, 12.marca jubileum - 95 rokov.
Prvá časť cyklu na vypočutie v Archíve.
V druhej časti nášho cyklu si predstavíme príbeh Yvonne Engelmann, ktorá sa spoločne s pani Oľgou Horákovou zaslúžila o zrod a podobu Múzea holokaustu v austrálskom Sydney, ktoré pripomína príbehy mnohých našich krajanov, ktorí prežili, a našli nový domov práve v Austrálii. Ale aj ich blízkych, ktorí neprežili. Tí sa totiž opäť ďalšie desaťročia nemohli pripomínať v komunistickom Československu. Sama Yvonne je dnes jednou z posledných preživších z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz, kde stratila celú svoju rodinu. No ona sama sa vždy upínala v myšlienkach na detstvo a časy strávené so svojimi blízkymi. Jej príbeh zaznamenala na svojej austrálskej ceste autorka tejto relácie, ktorá týmto ďakuje za pomoc aj Simone Štefkovičovej Kamenev z krajanskej komunity.
Počúvajte v sobotu 26. apríla o 17:00.
Druhá časť na vypočutie v Archíve.
Po Sydney a Melbourne sa tentokrát vyberieme medzi našich krajanov do tropického Cairns. Práve tam žije hrdina najbližšieho vydania relácie Po stopách pamäti, Ján Bartoš, ktorý z rodného Československa utiekol v roku 1979. Ako syn politického väzňa z 50. rokov si zažil najrôznejšie ústrky od režimu, v roku 1968 vojská Varšavskej zmluvy zastrelili jeho staršieho kamaráta z detstva. On sám sa neskôr dostal do kontaktu aj s disentom a následne aj do hľadáčika Štátnej bezpečnosti.
"Vedel som, že by ma zničili, ako otca," hovoril, prečo sa rozhodol ujsť.
Doma vtedy ešte nechával manželku a deväťmesačnú dcéru. No a šťastie nakoniec našiel až na opačnej strane zemegule. Jeho príbeh zachytila na svojej austrálskej ceste autorka relácie Soňa Gyarfašová a prinesieme Vám ho v ďalšej časti relácie Po stopách pamäti a cyklu Príbehy z opačného konca sveta.
Počúvajte v sobotu 17. mája o 17:00.
Československý vinár z Tasmánie
Pred 75 rokmi, v roku 1950, utekal pred komunistickým režimom - bez rozlúčky s najbližšími cez ostro strážené hranice za slobodou.
Prešiel ako jediný z troch kamarátov. O jednom priateľovi už nikdy nepočul, ten druhý skončil postrelený a potom na dlhé roky v uránových baniach. A za slobodou odišiel nakoniec Josef Chromý, ktorý v decembri oslávi 95 rokov, až na druhý koniec zemegule, na austrálsku Tasmániu.
Vďaka svojej usilovnosti sa stal nielen jedným z najvýznamnejších austrálskych podnikateľov, veď získal za svoj prínos ocenenie aj od austrálskeho premiéra, no tiež legendárnym vinárom.
Tasmániu, kde v čase jeho príchodu nebolo víno vôbec v móde, naučil piť dobré víno. Vyhral s ním nakoniec svetové ocenenia a hostil ním v Austrálii aj samotnú kráľovnú Alžbetu II.
Jeho vína na Tasmánii však dodnes nesú československé mená, je to akási spomienka na domov.
Josefa Chromého navštívila vo februári na priamo v jeho viniciach v srdci Tasmánie blízko mesta Launceston naša redaktorka Soňa Gyarfašová a jeho príbeh prinesieme v Rádiu Devín - v sobotu 14. júna o 17.hodine.
Štvrtá časť na vypočutie v Archíve.
Bert Klug
V našej relácii sme sa už vybrali spolu do Melbourne, Sydney, Cairns aj na ostrovnú Tasmániu. A tentokrát nás čaká pri putovaní po krajine protinožcov aj mesto Brisbane, kde našli nový domov mnohí naši krajania, ktorí odišli až na opačný koniec sveta.
Medzi tých, ktorí sa tu zapísali svojou prácou a pôsobením, patril rozhodne aj rodák zo Serede Bert Klug, ktorý sa tu stal uznávaným znalcom ľudskej duše a vyhľadávaným austrálskym psychiatrom.
Ako s jediným z našich rodákov sme nahrali rozhovor s Bertom Klugom na diaľku, cez našu aplikáciu. Dožil sa 101 rokov a hoci už dnes medzi nami nie je, jeho životný osud patrí právom k tým najsilnejším a je jedným z príbehov nášho cyklu, ktoré Vám predstavíme. Bert prežil v Austrálii, ktorá sa stala preňho a jeho manželku novým domovom, 75 rokov, čiže celé trištvrtestoročie.
Na prahu storočnice hovoril aj o tom, ako kedysi bojoval o každý jeden deň života - prežil totiž holokaust - a počas vojny sa zapojil aj do aktívneho odboja.
Piata časť na vypočutie v Archíve.
Zoe Zeman
V najbližšom vydaní príbehov z opačného konca sveta sa vydáme do austrálskeho Melbourne za pani Zoe Zeman.
Dievčenským menom sa volala Patrícia Kolečániová pochádzala zo starej prešporskej rodiny prenasledovanej totalitami. A rok 1968, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy, bol pre ňu podľa jej slov "ground zero - bod nula". Znamenal rozpad ich rodiny a začiatok nového príbehu na druhej strane zemegule.
V Bratislave nechávali starých rodičov, ktorých už nikdy nestretla. A 16-ročná Patrícia, ktorá spolu s mamou utekala za slobodou, sa ocitla na palube prvého lietadla, ktoré mierilo v roku 1968 s československými utečencami do austrálskeho Melbourne.
Mama sa uplatnila v známej Opere v Sydney a Patrícia, ktorá zo začiatku nevedela po anglicky, začala neskôr angličtinu v škole učiť aj samotných Austrálčanov.
Prečo hľadali šťastie s mamou až na opačnej strane zemegule a ako ich Austrália kedysi prijala? Znamenala pre nich ešte niečo nežná revolúcia a aký bol pocit, keď sa po rokoch vrátila znova do rodnej krajiny?
Viac už v príbehu a rozprávaní dnes už Zoe Zeman, ktorý na svojej austrálskej ceste zaznamenala autorka tejto relácie Soňa Gyarfašová
Celé rozprávanie si budete môcť vypočuť na Rádiu Devín v sobotu 4.októbra o 17.hodine.
Šiesta časť na vypočutie v Archíve.
